Preskočiť na obsah

Zbojník Jurko: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
vytvorenie stránky
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 21:24, 26. január 2012

Zbojník Jurko
Originálny názov Zbojník Jurko
Dĺžka 76 minút
Štát Slovensko
Pôvodný jazyk slovenský
Rok 1976
Filmový štáb
Réžia Viktor Kubal
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Zbojník Jurko

V roku 1976 vytvoril Viktor Kubal prvý dlhometrážny slovenský animovaný film – Zbojník Jurko. Viktor Kubal, scenárista, režisér, animátor, stál pri zrode aj prvého slovenského animovaného filmu – Studňa lásky (1943) v rámci Ústavu pre tvorbu učebných pomôcok Školfilm. Film inšpirovaný legendou o Trenčianskom hrade je jedným z mnoha, pri ktorých sa Kubal inšpiroval slovenskými legendami, tradíciami alebo folklórom.

Podobne to bolo aj pri Zbojníkovi Jurkovi, kde si ako predlohu vybral legendu o najznámejšom slovenskom zbojníkovi Jánošíkovi. Príbeh Jánošíka – ktorý bohatým bral a chudobným dával sa v podstate neodlišuje od svojich filmových predchodcov, či legendy, ktorá sa z generácie na generáciu medzi ľuďmi traduje. Jediným rozdielom je, že Kubal vo svojom filme zhmotnil to, čo je nevyvrátiteľnou pravdou, že legenda Jurka Jánošíka bude žiť večne a nezničia ju ani žiadni drábi s hákom. Napriek tomu, že Kubal mal za sebou veľké množstvo krátkych filmov a dokonca aj animované seriály, ako napríklad Puf a Muf alebo Janko Hraško, práca na celovečernom animovanom filme bola predsa len iná – ako sám povedal: „Veľký rozdiel je medzi kresleným krátkym filmom, ktorý sa dá prehustiť gagmi, ako môj seriál o Petrovi, kde na jeden film som mal presne päť minút – a medzi celovečerným filmom, kde viac pracuje čas a kde nestačí len sa smiať a len plakať.[1]

Zaujímavosťou je, že obrazový scenár filmu mal vyše tristo kolorovaných obrázkov. Ako zdroj slúžilo Kubalovi prostredie Terchovej, kde aj väčšinu obrázkov skicoval, najmä čo sa týkalo pozadia. Aj napriek svojej dĺžke je film, okrem úvodných slov rozprávača, bez dialógov – tie nahrádza hudba skladateľa Juraja Lexmanna a pesničky Dariny Laščiakovej. Na scenári Kubalovi dramaturgicky sekundoval aj Rudolf Urc.

Film v sebe nesie typický Kubalov rukopis, identifikovateľný či v jeho starších krátkych filmoch alebo neskorších ako napr. Krvavá pani. Jednoduché kresby, bez väčšieho množstva detailov, s čiernou kontúrou. Humor a gagy, alebo dokonca jemná satira a hlavne Kubalova láska nielen k predlohe, ale aj práci animátora ako takej. Film nerozpráva len o minulosti, ale alegoricky aj o súčasnosti. To predovšetkým robí film príťažlivým, dodáva mu dušu a aj po toľkých rokoch má divákom čo povedať. Tak ako píše v knihe o Viktorovi Kubalovi Rudolf Urc: „Animácia sa tu stáva prostriedkom na napodobenie sveta, tichou nostalgiou nad dávnymi pravdami o národoch, ktoré potrebujú hrdinov.[2]

Film mal vo svojej dobe obrovský úspech nielen doma ale aj v zahraničí. Svedčia o tom spontánne kladné prijatia so zahraničných festivalov (ako napr. Teherán) alebo množstvo ocenení, ktoré Zbojník Jurko získal. Avšak film neuspel len divácky, ale aj kritici sa o ňom vyjadrovali v pozitívnom zmysle, o čom vypovedajú aj dobové recenzie. Ako spomína Eva Trančíková vo svojom článku: „...jeho prínos spočíva aj v komplexnom vyvážení jednotlivých umeleckých súčastí. Počnúc dômyselnosťou, vtipom výtvarníka cez režijnú a strihovú skúsenosť, cez možno povedať svetovú úroveň kameramana Jozefa Růžičku, až po adekvátnu nevtieravosť komentára a hudobnej zložky so spevnými partami Dariny Laščiakovej.[3] A ako dodáva Damián Vizár: „Ak niekto nazve Kubalov film pokusom, tak ho možno doplniť, že to bol pre národnú kinematografiu pokus prepotrebný.[4] A s týmto názorom Damiána Vizára sa nedá viac, než súhlasiť. Kubalov Zbojník Jurko, aj keď by sa to na prvý pohľad nemuselo zdať, sa svojou dôležitosťou vo vývoji slovenskej kinematografie môže podľa mňa bez hanby zaradiť medzi také filmy, aké na našom území vznikali vďaka tvorcom Novej vlny v šesťdesiatych rokoch.

A ako povedal o svojom filme samotný tvorca Viktor Kubal: „Je možné, že po zhliadnutí filmu bude divák prekvapený odklonom od dejinnej skutočnosti príbehu o Jánošíkovi. A to je aj dôvod, prečo chcem namiesto Jánošíka nazvať náš film Zbojník Jurko. Chcem ho urobiť takého, nie akým bol – to by dnes už ani nikto nedokázal -, ale akým si ho vybájili ľudia vo svojich mysliach. Nechajme podtitul „nové dobrodružstvá Jura Jánošíka v animovanom filme“ – to znie sľubne, možno to aj priláka ľudí do kina: no z názvu by mala sálať istá poézia, akási detská nevinnosť či hravosť. Hrdina je spravodlivý zbojník, ktorý sa nemôže dívať na krivdy, páchané na poddaných. No je to aj chlapec všetkými milovaný, ktorému hovoria familiárne krstným menom – Jurko.[5]

Jánošík vo filme

Film Zbojník Jurko rozpráva príbeh najznámejšieho slovenského zbojníka – Juraja Jánošíka. Ten sa ako postava dočkal mnohých filmových spracovaní a mnoho z nich podobne ako tento Kubalov si vyslúžilo v niečom prvenstvá. Film Jánošík (1921) bratov Siakeľovcov je jediný zachovaný film z nemého obdobia slovenského filmu. Je nielenže jediný zachovaný z nemej éry ale považuje sa aj za úplne prvý slovenský film. V rokoch 1962 a 1963 Paľo Bielik zrealizoval svoju dvojčasťovú verziu známeho slovenského zbojníka znova pod názvom Jánošík, ide o prvý farebný a širokouhlý slovenský film. Ďalšími filmovými podobami Jánošíka sú snímky: Jánošík Martina Friča z 1935 a Jánošík – pravdivá história Agniezsky Holland z roku 2009.

Ocenenia

  • 1977
  1. Cena Jiřího Trnku (cena Čs. filmu) v súťaži animovaných filmov - 17. Filmový festival pre deti Gottwaldov (dnes Zlín)
  2. Osobitná cena festivalového výboru - 15. Festival československého filmu - FČSF Bratislava
  • 1978
  1. Cena mesta Gijón pre československú kinematografiu (v kolekcii aj film Zbojník Jurko) za dlhoročnú úspešnú prácu v tvorbe pre deti a mládež - 16. MFF pre deti a mládež Gijón
  • 1981
  1. Cena za najlepší animovaný film - MFF pre deti a mládež Lyon
  • 1982
  1. Hlavná cena- 1. Festival celovečerných animovaných filmov pre mládež Bourg-en Bresse
  • 1988
  1. Cena federácie talianskych filmových klubov za kolekciu filmov - 39. Medzinárodná prehliadka filmov Montecatini Terme

Externé odkazy

  1. http://janosik.terchova-info.sk/zbojnik-jurko-1976/
  2. http://www.csfd.cz/film/189621-zbojnik-jurko/
  3. http://www.sfd.sfu.sk/?idf=192

Referencie

  1. [Urc R. Viktor Kubal. Bratislava: ASFK, 2010. s. 198]
  2. [Urc R. Viktor Kubal. Bratislava: ASFK, 2010. s. 186]
  3. [Trančíková E., Legenda zapísaná výtvarníkom. In: Pravda, 9.2.1977, s.5]
  4. [Vizár D., Rozklesená meditácia o národnej téme. In: Film a divadlo, 1977, č.8, s.13]
  5. [Urc R. Viktor Kubal. Bratislava: ASFK, 2010. s. 207]