Úd (hudobný nástroj)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arabská lutna – úd

Úd (arab. عود úd, mn. č. أعواد a’wád ) je tradičný arabský strunový nástroj s hlbokou hruškovitou ozvučnou skriňou, krátkym krkom a bezpražcovým hmatníkom. Hlava je od krku charakteristicky odychýlená o 45 – 90°. Úd je priamym predchodcom európskej lutny, ktorá sa odlišuje prítomnosťou pražcov na hmatníku.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

V závislosti od systému transkripcie arabčiny, názov nástroja sa môže uvádzať aj ako ud, ʻud, oud, zriedkavo tiež út. Vo verzii s určitým členom al-úd alebo elaúd. V iných krajinách, kde sa nástroj používa, je to turecky ud alebo ut, grécky ούτι (úti), arménsky ուդ (ud, ut). V perzštine sa používa názov barbat (بربط), v somálčine kaban.

S expanziou umajjovského kalifátu v Andalúzii sa v 8. storočí úd dostal do Európy. Z formy názvu s určitým členom (al-úd) vznikol španielsky názov pre lutnu laúd, francúzsky luth, nemecký Laute, taliansky liuto, holandský luit či anglický lute.

Ladenie[upraviť | upraviť zdroj]

Úd má najčastejšie 12 strún, ktoré sú zoskupené po dve do šiestich párov (6×2). Alternatívne môže mať 5×2 alebo 7×2 strún. Existujú rôzne spôsoby ladenia:

  • C F A D G C  –  najbežnejšie ladenie
  • D G A D G C  –  starší spôsob ladenia
  • F A D G C F  –  vysoké ladenie
  • B E A D G C  –  ladenie pre klasickú hudbu
  • G C D G C F
  • E A D G C  –  päťstrunové ladenie (Sýria, Palestína, Libanon)
  • G A D G C  –  päťstrunové ladenie (Egypt)
  • B E A D G C F –  sedemstrunové ladenie

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Úd (hudební nástroj) na českej Wikipédii a Oud na anglickej Wikipédii.