Umajjovci

	Súčasť série článkov na tému
	Islam
	Dejiny islamu
	Viera a praktiky
	Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
	Hlavné osobnosti
	Mohamed ; Abú Bakr as-Siddík ; Umar ibn al-Chattáb ; Utmán ibn Affán ; Alí ibn Abí Tálib ; Mohamedovi súčasníci ; Členovia Mohamedovej domácnosti; Proroci islamu
	Texty a zákony
	Korán • Sunna • Šaría ; Zákonodarstvo; Životopisy Mohameda
	Vetvy islamu
	Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)
	Sociopolitické aspekty
	Umenie • Architektúra ; Mestá • Kalendár ; Veda • Filozofia ; Náboženskí vodcovia ; Ženy v islame • Džihád ; Politický islam • Liberálny islam ; Ahmadíja • Wahhábizmus;
	Pozri aj
	Slovníček islamských pojmov ; Zoznam významných mešít ; Zoznam článkov o islame
	z • d • u

Umajjovci (arab. بنو أمية Banú Umajja, الأمويون al-Umavijún) bola arabská dynastia, ktorá vládla v Arabskej ríši, presnejšie Umajjovskom kalifáte v rokoch 661 – 750 so sídlom v Damasku. Rozloha 13 000 000 km2 v roku 750.

Zakladateľom Umajjovskej dynastie bol Mu’ávia, ktorý dal zavraždiť kalifa Alího ibn Abí Táliba a sám nastúpil na jeho miesto. Vládu dal preniesť do Damasku. V roku 711 Arabi dobyli Pyrenejský polostrov a v roku 732 zastavil ďalšie ich ťaženie do Európy franský majordóm Karol Martel. Koniec vlády Umajjovcov sa spája s krvavým povstaním, keď boli vyvraždení všetci Umajjovci až na Abd-al Rahmána I. (v roku 750 založil Córdobský emirát) a nastúpila dynastia Abbásovcov.

Od roku 756 po Abbásovskej revolúcii vládli Umajjovci v Córdobskom emiráte (neskoršom Cordóbskom kalifáte).