Alah
| Súčasť série článkov na tému |
| Islam |
| Viera a praktiky |
| Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
| Hlavné osobnosti |
| Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
| Texty a zákony |
| Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
| Vetvy islamu |
| Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
| Sociopolitické aspekty |
| Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
| Pozri aj |
| Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Alah[1][2] (iné mená: Alláh[1][3], Boh[4]; arab. ﷲ – Alláh) je arabské slovo označujúce Boha, ktoré používajú Arabi všetkých vierovyznaní na označenie najvyššej božskej bytosti.
Slovo má špecifický význam v hlavných monoteistických náboženstvách (judaizmus, kresťanstvo a predovšetkým islam), kde označuje jediného Boha, stvoriteľa vesmíru.
Etymológia a gramatika
[upraviť | upraviť zdroj]Niektoré islamské smery interpretujú meno Alláh ako vlastné meno najvyššej bytosti. Podľa najrozšírenejšej interpretácie však slovo alláh vzniklo spojením určitého člena al- (ال) so slovom iláh (إله alebo إلاه) s významom boh, božstvo.
Vzhľadom na monoteistický charakter zmyslu nemá slovo alláh plurál ani gramatický rod.
Unicode obsahuje samostatný kód pre ligatúru Alláh (ﷲ) na pozícii U+FDF2).
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovo Alláh v arabčine
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Alah. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Alah. In: Pravidlá slovenského pravopisu [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, 2013, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : Praktická príručka. Ed. Anna Rácová, Martina Bucková, Jozef Genzor. Bratislava : Ústav orientalistiky SAV v Slovak Academic Press, 2018. 134 s. ISBN 978-80-89607-70-9. S. 109.
- ↑ Ústav orientalistiky SAV. Slovník prepisov z orientálnych jazykov [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, [cit. 2020-11-04]. Dostupné online.