Alaviti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súčasť série článkov na tému
Islam
Selimiye Camii ve Mavi Gökyüzü.jpg
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • MustálíjaDrúzi)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u

Alaviti alebo alawiti[1]moslimská náboženská skupina, ktorá patrí do šiitskej vetvy islamu. Alaviti žijú najmä v Sýrii, Turecku a Libanone. Nie sú identickí s alevitmi. Vo svete žijú približne 3 milióny alavitov.[2] Väčšina sunnitov ich vníma ako kacírov, ani mnohí šiiti im nie sú priaznivo naklonení.[2] Niektoré ich obrady sa prelínajú s kresťanskými.[2] Pre svoju vieru boli dlho perzekvovaní vládcami Sýrie, až pokým sa v roku 1970 nedostal k moci alavit Háfiz al-Asad, otec Baššára al-Asada. Ten prevzal moc po svojom otcovi v roku 2000.

Alaviti dnes predstavujú 13 percent sýrskej populácie (žijú najmä na západe Sýrie).[3] Uplynulých 50 rokov dominovala politickému systému elita vedená rodinou Asadovcov. Počas prebiehajúcej sýrskej občianskej vojny je ich vláda vystavená značnému tlaku.

Vierouka a dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Alavizmus je vetvou šiitskeho islamu, rešpektuje šaríu a implementujú jej závery podľa interpretácie šiesteho šiitskeho imáma Dža'fara as-Sádika, ktorý je najvplyvnejším šiitskym náboženským vykladačom.[3] Podobne ako drúzi aj alaviti veria v reinkarnáciu.[3] Nezakazujú pitie alkoholu.[3]

V Sýrii predstavujú po sunnitoch druhú najväčšiu náboženskú skupinu (13 %).[3] Osmani s nimi zaobchádzali ako s nemoslimami, podobne ako židia či kresťania museli platiť náboženskú daň.[3] Po povstaniach proti Osmanom v rokoch 1806, 1811 a 1852 dostali obmedzenú samosprávu.[3] Po prvej svetovej vojne bol v roku 1922 francúzske mandátne územie rozdelené na štyri štáty, vrátane Štátu alavitov.[3] Zjednotenie štátov do Sýrie pre nich znamenalo obavy z prevahy sunnitov v politike.[3] Alavitskí dôstojníci zohrali v prevratoch v roku 1963 a 1966 kľúčovú rolu.[3] Ich význam razantne stúpol až po nástupe Háfiza al-Asada.[3] Ten v roku 2000 prenechal vládu synovi Bašárovi.[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. alawiti. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 23.
  2. a b c The sword and the word [online]. Economist, [cit. 2013-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c d e f g h i j k l SYRIA-REPORT: Muslim Alawites: A Profile [online]. Middle East Reporter, 2011-11-26, [cit. 2013-05-16]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alawites na anglickej Wikipédii.