Aleviti
| Súčasť série článkov na tému |
| Islam |
| Viera a praktiky |
| Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
| Hlavné osobnosti |
| Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
| Texty a zákony |
| Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
| Vetvy islamu |
| Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
| Sociopolitické aspekty |
| Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
| Pozri aj |
| Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |

Aleviti sú náboženská skupina šiitskej vetvy islamu. Odhady ich počtu sa rôznia od desiatich do dvadsiatich miliónov. Žijú takmer výlučne v Turecku, tvoria aj malé menšiny v Bulharsku, na Cypre, Kryme a v Grécku.
Aleviti nemajú mešity, nemodlia sa päť ráz denne, neuznávajú právo šaría, nepostia sa počas ramadánu. Púť do Mekky nie je pre nich povinnou. Aleviti ako nesunniti boli dlho obeťami diskriminácie v tureckom vzdelávacom systéme, sociálnych službách a náboženskom živote.[1]
Alevizmus je tiež etnicko-náboženská identita podobná judaizmu. Za alevita sa považujete, ak sa narodíte alevitskej matke alebo otcovi.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SCHWARTZ, Stephen. Erdogan, Iran, Syrian Alawites, and Turkish Alevis [online]. The weekly standard, 2012-03-29, [cit. 2013-05-16]. Dostupné online. Archivované 2015-10-19 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Calışma Programı [online]. [Cit. 2025-07-15]. Dostupné online. (po nemecky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aleviti
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Alevité na českej Wikipédii a Alevi na anglickej Wikipédii.