Preskočiť na obsah

Únos lietadla do NSR dňa 8. júna 1972

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 08:22, 18. september 2013, ktorú vytvoril Vegbot (diskusia | príspevky) (typo, replaced: o. i. → o. i. (2), - →  –  (3), následu → nasledu)

Únos lietadla do NSR dňa 8. júna 1972 bol únos lietadla typu L-410A Turbolet na linke Mariánské Lázně – Praha spoločnosti SLOVAIR, počas ktorého bol zavraždený kapitán lietadla Ján Mičica a druhý pilot bol donútený pristáť vo Weidene v NSR.[1][2] Hlavný organizátor a vrah Lubomír Adamica sa 14. januára 1973 obesil vo väzbe,[3] ostatní únoscovia boli v decembri 1973 nemeckým súdom odsúdení na 3 až 7 rokov väzenia.[4] Motívom únosu bola emigrácia do Nemeckej spolkovej republiky.

Posádka

  • Ján Mičica (52) – kapitán
  • Dominik Chrobák (44) – 2. pilot

Únoscovia

Všetci únoscovia boli z Prahy a boli vo veku 18 – 23 rokov. Skupinu spájala záľuba v undergroundovej hudbe[5].

  • Lubomír Adamica (nar. 30. 11. 1949) – Autor myšlienky únosu lietadla.[6] Od začiatku roku 1969 do mája 1971 v emigrácii, zdržiaval sa v NSR a USA – precestoval Hamburg, New York, San Francisco až po Havaj. Počas pobytu v USA získal skúsenosti s užívaním drog – marihuanou, hašišom, LSD aj heroínom.[7] Takisto bol v minulosti v opatere psychiatrov, nakoľko sa dvakrát pokúsil o samovraždu. Podľa západonemeckých ako aj česko-slovenských orgánov činných v trestnom konaní označený za vodcu skupiny únoscov. Po doručení obžaloby spáchal vo vyšetrovacej väzbe v januári 1973 samovraždu obesením. Jeho list na rozlúčku, určený rodičom bol plný ľútosti.[5] Počas pojednávania pred súdom znalcami charakterizovaný ako ťažko psychicky narušená osobnosť.[8]
  • Jiří Beran (nar. 6. 10. 1950) – pred uzavretím hraníc v septembri 1969 boli dva pokusy o emigráciu, o. i. žil v Mníchove. Odsúdený na 7 rokov. Zomrel v Nemecku v roku 2010.
  • Milan Trčka (nar. 21. 2. 1951) – v minulosti sa zdržiaval v Rakúsku a USA, z cestovania po USA sa poznal s Adamicom. Vo vyšetrovacej väzbe sa takisto pokúsil o samovraždu a to podrezaním si žíl, ako aj predávkovaním sa uspávacími liekmi. Po týchto pokusoch bol v opatere psychiatrov. Odsúdený na 6 rokov. Zomrel v Nemecku v roku 1990.
  • Jiří Vochomurka (nar. 13. 11. 1950) – Odsúdený na 6 rokov.
  • František Hanzlík (nar. 2. 8. 1951) – Odsúdený na 6 rokov. Zomrel v Nemecku v roku 1986.
  • Jaromír Dvořák (nar. 2. 11. 1952) – v ČSSR mal problémy so zákonom pre neplatenie výživného. Odsúdený na 5 rokov.
  • Jaromír Kerbl (nar. 10. 4. 1953) – Odsúdený na 5 rokov. Ako jediný z únoscov sa po udelení milosti vrátil do Českej republiky.
  • Alena Černá (nar. 8. 12. 1950) – predavačka, priateľka Trčku, dcéra príslušníka VB. Obstarala obidve pištole, ktoré ukradla svojmu otcovi. Jednu z nich prepašovala do lietadla. Odsúdená na 5 rokov.
  • Alena Heinzová (nar. 19. 7. 1952) – priateľka Hanzlíka, dcéra diplomata. Odsúdená na 4 roky.
  • Olga Setnická (nar. 10. 2. 1954) – mala so sebou dieťa, v čase únosu čakala ďalšie, otcom je Vochomůrka, jednu z pištolí prepašovala v detskom kočiari. Odsúdená na 3 roky.

Adamica, Beran, Trčka – z hľadiska komunistických zákonov ich zahraničný pobyt počas tzv. Dubčekovej éry ilegálny (nelegalizovaný tzv. výjazdnou doložkou), po návrate do ČSSR bez možnosti vycestovať do zahraničia.

Ostatní cestujúci

  • JUDr. I. Klementis – vedúci obchodnej prevádzky SLOVAIR
  • Ing. Ladislav Smrček – hlavný konštruktér lietadla L 410 z n. p. Let Kunovice
  • Josef Jahn – maliar izieb z Mestského stavebného podniku Mariánske Lázně
  • J. Hrubý – študent hotelovej školy v Mariánských Lázních

Priebeh únosu

Lietadlo odštartovalo krátko pred 16:00. Adamica si o 16:04 vyzliekol vetrovku a tým dal svojim spoločníkom signál na zmocnenie sa lietadla.[7] Vtedy únoscovia, domnievajúc sa, že v lietadle je prítomný ozbrojený príslušník ZNB, ktorí v 70. a 80. rokoch príležitostne sprevádzali lety čs. dopravných lietadiel, zaútočili o. i. fľašami Coca-Coly na ostatných cestujúcich. Jiří Beran udrel fľašou Coca-Coly vedľa neho sediaceho cestujúceho Smrčka, na cestujúceho Jahna zaútočili Trčka a Kerbl. Adamica a Vochomurka, vyzbrojení do lietadla prepašovanými pištoľami, pristúpili ku kokpitu, snažiac sa vynútiť si na posádke zmenu kurzu. Strhli členom posádky slúchadlá a namierili na nich zbrane. Následne došlo v krátkom časovom intervale k dodnes nevyjasnenému sledu udalostí, ktorých výsledkom bol výstrel Lubomíra Adamicu, ktorým usmrtil kapitána lietadla Jána Mičicu. Po výstrele prevzal riadenie 2. pilot D. Chrobák. Adamica na neho kričal: „Mne je teraz všetko jedno, mne už na živote nezáleží.“ Po 26 minútach pristál na malom letisku Latsch neďaleko bavorskeho mesta Weiden. Po pristáti ušla z ešte rolujúceho lietadla časť únoscov smerom k blízkej diaľnici, ostatní zostali čakať u lietadla. Druhý pilot Chrobák s cestujúcim Klementisom a Jahnom vyniesli z lietadla núdzovým východom Mičicu a pokúšali sa ho oživovať. Na letisko veľmi rýchlo dorazili policejné jednotky a všetkých únoscov, vrátane utekajúceho Adamicu a Kerbla, zadržali. Lekár privolaný k Mičicovi konštatoval smrť, telo bolo podrobené forenznému skúmaniu. Druhý pilot a ostatní cestujúci v nasledujúcich dňoch poskytovali svedecké výpovede pred západonemeckými policajnými a justičnými orgánmi a po troch dňoch sa vrátili do Československa.

Okolnosti smrtiaceho výstrelu

2. pilot Dominik Chrobák pre týždenník Život, r.vyd. 2009[9] – Po vzlietnutí z Mariánskych Lázní sme z veže dostali príkaz letieť v stometrovej výške, lebo bolo vojenské letecké cvičenie. Vo vzduchu sme boli asi päť minút a stroj začal kmitať. Únoscovia behali po kabíne. Pozrel som sa na kapitána a pri ňom už stál chlapík (Adamica) v tričku, strhával mu slúchadlá, ďalší únosca ich strhával mne. Boli sme pripútaní, nemali sme sa ako brániť. Adamica reval, že okamžite máme otočiť do západného Nemecka, lebo nás zastrelí. Len čo to dopovedal, vyšla rana. Mičicu zastrelil. Od kmitania lietadla po výstrel uplynulo len niekoľko sekúnd. Nestihli sme na nič reagovať. Písalo sa plno hlúpostí, že kapitán Mičica sa hral na hrdinu, preto ho zabili. Ale on to nemal kedy robiť. V smerniciach sme mali príkaz vždy poslúchnuť únoscov.

Závery vyšetrovania bavorskej Kriminálnej polície ako odzneli pred nemeckým súdom – Adamica strelil Mičicu do krku bezprostredne v momente, keď sa ho za Mičicom sediaci JUDr. Klementis pokúsil zneškodniť. Západonemeckí súdni znalci dospeli k záveru, že Mičica bol strelený do krku, a to zo vzdialenosti 1.5 centimetra[7].

Z rozhovoru JUDr. Klementisa pre denník Rudé Právo[1] zo dňa 12. júna 1972 – „Asi 8 minút po štarte som počul ako niekoľko osôb povstalo zo svojich miest. Okolo mňa prebehol vyšší mladík a vrhol sa zozadu na kapitána lietadla J. Mičicu, ktorý sedel predo mnou. Okamžite som ho chytil okolo pásu a snažil som sa ho zozadu odtiahnuť od kapitánovho sedadla. Mladík sa otočil, prudkým úderom do tváre ma zrazil na sedadlo. Ďalšia osoba ma chytila okolo krku a začala škrtiť. V tomto zovretí som bol držaný až do pristátia. V momente, keď som bol zrazený a zozadu škrtený som si všimol, že drží v ruke pištoľ. Vyhrážal sa mi, že ma zastrelí, ak sa pohnem. Potom sa bleskovo otočil späť ku kapitánovi lietadla a vo veľmi krátkom intervale zaznel výstrel.“

Rozsudky

Na všetkých únoscov bola uvalená vyšetrovacia väzba, počas ktorej prebiehalo policajné vyšetrovanie pod vedením kriminálneho inšpektora Dettera, ktoré vyústilo do vznesenia obvinení prokurátorom Wilhelmom Meierom (53) v januári 1973. Situáciu únoscov vážne sťažila skutočnosť, že 17. decembra 1971 bol v Západnom Nemecku rozšírený spolkový trestný zákon o paragraf 316c, na základe ktorého boli únoscovia obvinení, a ktorý tresty za ťažké vzdušné pirátstvo výrazne sprísňoval, pričom v osobitnom odseku 2, písmeno 2 (prípad Adamicu) za tento čin, pokiaľ jeho dôsledkom bola smrť, ukladal uloženie trestu v rozsahu desať rokov až doživotie[10]. Po doručení tejto obžaloby spáchal Adamica vo svojej cele samovraždu. Pre zvyšných deväť[2] páchateľov, ktorí predstúpili pred súd, žiadal prokurátor Wilhelm Meier tresty 5 – 12 rokov. Odsúdení boli na tresty v rozmedzí 3 – 7 rokov.[4] Justícia NSR nevyhovela žiadosti ČSSR vydať páchateľov na trestné stíhanie do ČSSR. Roku 1991 vyhovel prezident ČSFR Václav Havel ich žiadosti a udelil im milosť.[11] V Česku dnes z únoscov žije Jaromír Kerbl.

Poznámka

Vo februári 1980 mala televíznu premiéru predposledná časť televízneho seriálu 30 případů majora Zemana s názvom Mimikry. Komunistická propaganda v tejto časti účelovo zmanipulovala prípad únosu lietadla, keď v seriálovej skupine Mimikry mali diváci spoznať undergroundovú skupinu The Plastic People of the Universe, ktorú režim politicky prenasledoval.[12]

Referencie

  1. ↑ a b Tragické chvíle v uneseném letadle. Rudé právo, 6 1972, roč. 52, čís. 136, s. 2. Dostupné online.
  2. ↑ a b DÍREROVÁ, Miroslava. V Tomčanoch je unesené lietadlo zo sedemdesiatych rokov [online]. Petit Press, 10. 9. 2009. Dostupné online.
  3. ↑ Die Flucht endete vor dem Richter. Hamburger Abendblatt, 6 1973, roč. 1973, čís. 140, s. 16. Dostupné online.
  4. ↑ a b Letecké muzeum v Martině láká na unesené československé letadlo. iHNed.cz, 6 2007. Dostupné online.
  5. ↑ a b [Cyklus Českej televízie "Třicet návratů, diel "Únos""]
  6. ↑ ZABILI JSME PILOTA. S tím sa žije těžko.... Aha, 3 2007, s. 1. Dostupné online.
  7. ↑ a b c Jacke aus. Der Spiegel, 6 1973, s. 1. Dostupné online.
  8. ↑ In die Absperrung hineingeboren. Der Spiegel, 10 1973, s. 1. Dostupné online.
  9. ↑ Zabudnutý hrdina: Zachránil lietadlo aj pasažierov. Život, 2009, s. 1. Dostupné online.
  10. ↑ 316c. Angriffe auf den Luft- und Seeverkehr.. lexetius.com, 12 1971. Dostupné online.
  11. ↑ Danke, Vaclav Havel!. readers-edition.de, 2011. Dostupné online.
  12. ↑ Unesli letadlo do Německa a skončili v kriminále za vraždu, opravdu chtěli vraždit? [online]. ceskatelevize.cz, 2012-06-8, [cit. 2012-06-11]. Dostupné online. (český)

Iné projekty

Portal Letecký portál

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Únos_lietadla_do_NSR_dňa_8._júna_1972&oldid=5607156“