Úrok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Úrok je príjem (dôchodok) plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého, túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi. Vypočítanie úrokov z istiny podľa určitej úrokovej miery sa nazýva úrokovanie.
V trhovej ekonomike je jedným z nástrojov ovplyvňovania úverovej politiky. Je sumou peňazí, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi za to, že si od neho na určitý čas požičiava určitú sumu peňazí (kapitálu).[1]

Úrok je daný úrokovou mierou, ktorá vyjadruje pomer úroku a veľkosti kapitálu. Úroková miera sa vytvára na trhu kapitálu ako výsledok vzájomného vzťahu dopytu po financovaní a ponukou financovania. Vo väčšine krajín však centrálna banka v rámci svojej monetárnej politiky úrokovú mieru priamo alebo nepriamo určuje.

Existencia úroku sa dá vysvetliť časovou preferenciou a existenciou rizika. Tomáš Akvinský vysvetlil úrok ako cenu času. Keďže však „čas patrí Bohu“, považoval Tomáš Akvinský vyberanie úroku za nesprávne.

Nevyplácanie úrokov z kapitálu vedie firmy k mrhaniu kapitálom, čo dokazuje príklad niektorých komunistických režimov. Sovietsky zväz na podnet Kantoroviča (Nobelova cena v roku 1975) znovu zaviedol vyplácanie úrokov z kapitálu.


Možnosti využitia úroku[upraviť | upraviť zdroj]

Výška úroku je stanovená pevnou (fixnou) alebo pohyblivou sadzbou. Pevná (fixná) úroková sadzba sa pri úveroch počas celej doby fixácie nemení.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠÍBL, Drahoš, а kol. Malý slovník trhovej ekonomiky. 1. vyd. Bratislava: Elita, 1991. 227 s. ISBN 80-85323-02-8. s. 208

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]