Ústava z 3. mája 1791

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Konstytucja 3 maja — obraz Jana Matejka z roku 1891

Ústava z 3. mája 1791 (poľ. Konstytucja 3 maja) bola poľská ústava schválená 3. mája 1791. Ústava regulovala právny poriadok Poľsko-litovskej únie. Ústava sa snažila implementovať účinnejšiu konštitučnú monarchiu, zaviedla politickú rovnosť medzi mešťanmi a šľachtou a roľníkov postavila pod ochranu vlády. Ústava 3. mája 1791 sa považuje za prvú modernú písanú ústavu v Európe a druhú vo svete (po americkej ústave z roku 1787).[1]

Za autorov Ústavy sa považujú kráľ Stanisław August Poniatowski, veľký litovský maršalek Ignacy Potocki, Hugo Kołłątaj a tiež Stanisław Małachowski.[2] Ústava 3. mája rozdeľovala moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu: dvojkomorový sejm schvaľoval zákony, výkonná moc bola v rukách kráľa a Kráľovskej rady, súdnu moc mali nezávislé súdy.

Ústava platila menej ako 19 mesiacov. Poľský Sejm ju 22. novembra 1793 vyhlásil za neplatnú. Druhé a tretie delenie Poľska (1793, 1795) potom ukončilo poľskú suverénnu existenciu až do konca prvej svetovej vojny v roku 1918.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Albert P. Blaustein. Constitutions of the world. [s.l.] : Wm. S. Hein Publishing, 1993. Dostupné online. ISBN 978-0-8377-0362-6. S. 15.
  2. 227. výročie prijatia Ústavy 3. mája [online]. Poľský inštitút, 2018-05-03. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]