Čertižniansko-haburská vzbura

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pamätná tabuľa Čertižniansko - haburská vzbura na budove bývalej policajnej stanice 49°20′55″S 21°49′38″V / 49,348553°S 21,827225°V / 49.348553; 21.827225 (Čertižné vzbura 1935)

Čertižiansko-haburská vzbura bola roľnícka vzbura, ktorá vypukla 13. marca 1935. Bola reakciou na exekúcie roľníkov, ktoré začali v obci Borov, pokračovali v Habure a nasledovali v Čertižnom. Pri exekúcii v Čertižnom chcel exekútor pre dlh 404 Kčs Ivanovi Dimunovi odobrať kravu. Táto bola zdrojom obživy a pomocníkom pri prácach. Susedia sa zastali jeho syna Pavla, ktorý sa snažil dražbe zabrániť. Nasledujúci deň sa vzbura rozhorela aj v susednej Habure a Borove. Vzbura bola potlačená policajnými zložkami o sile 230 – 240 žandárov. Došlo k bitiu zadržaných a tiež aj k súdu a žalárovaniu občanov Habury a Čertižného, ktorý boli pri zásahu zadržaní.

Ekonomická situácia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká hospodárska kríza, ktorá začala 24. októbra 1929 Čiernym štvrtkom na Wall Street, zasiahla postupne celý svet a zasiahla aj Česko-Slovensko v rokoch 1929 – 1933. nezamestnanosť vzrástla z 441 000 nezamestnaných v roku 1923 na 920 tisíc v roku 1933. Vznikali hladové doliny, nepokoje. Nárast nezamestnaných pokles kúpnej sily, spôsobli pokles cien poľnohospodárskej produkcie. Toto s nárastom daní z nehnuteľnosti spôsobilo veľký počet exekúcií.

Priebeh vzbury[upraviť | upraviť zdroj]

Na 13. marca 1935 boli ohlásené ezekúcie v obciach Borov – kde mali prebehnút v ranných hodinách, Habura – napoludnie a poobede v obci Čertižné. V prvých dvoch boli neúspešné exekúcie kvôli odignorovaniu obyvateľmi. V Čertižnom sa syn Ivana Dimuna Pavel postavil exekúcii kravy. Žandári privolaní exekútorom na pomoc pri exekúcii ho odviedli na žandársku stanicu, kde ho nakoniec zhromažďujúci sa susedia išli oslobodiť, čo sa im podarilo. Dedinčania zastavili aj ďalšiu exekúciu u Michal Figúru. Pri oslobodzovaní Pavla Dimuna došlo k napadnutiu žandárskej stanice kamenmi.
Na druhý deň došlo k stupňovaniu odporu, kedy sa k odporu pridali aj obyvatelia Habury a Borova, postavili sa na odpor privolaným posilám z Medzilaboriec. Okrem hádzania kameňov, dochádza aj k streľbe a na povel okresného veliteľa nadporučíka Vacíka dochádza dochádza k použitiu zbraní žandármi.
Až zosilnené hliadky v počte 230 – 240 mužov, pod velením majora Strichavky z Humenného a podplukovníka Blahu z Bratislavy, potláčajú vzburu a začínajú obkľučvať dediny a 16. marca dochádza k prvým zatknutiam. Celkovo bolo zatknutých 105 osôb (63 z Čertižného, 29 z Habury a 13 z Borova). Boli eskortovaní do väznice v Košiciach. Odsúdených bolo nakoniec 62 osôb, medzi nimi boli 2 ženy.

Spomienky pamätníkov[upraviť | upraviť zdroj]

Haburský Notár: „Ale keď žandári celé obce obsadili, po chotári sa na päť krokov rozostavili, počali chlapi do lesov utekať. Tí, čo zostali doma, pocítili následky. Žandári od prvého čísla brali chlapa za chlapom do triedy štátnej ľudovej školy v Habure. A tu, vinný – nevinný, bili. Keď omdleli, poliali vodou a bili ďalej. Takto trvalo dva dni. Na tretí deň už sa hrnuli komunistickí poslanci do Habury. Zakročili a žandári prestali biť. A to malo veľký ohlas u ľudu.“[1]
Michal Rjabik:„Treba dodať, že žandári sa po príchode do školskej budovy neuspokojili len s mlátením Dimunovcov. ale pokračovali ďalej vo svojej „humánnej“ práci až do tej doby, pokiaľ sa ich obete od bolesti a týrania a bitia nepomočili a nepošpinili. Takýto osud postihol i ďalších 27 Haburčanov, ktorých – priam na smrť zmlátených nahádzali na korby áut a odviezli do košického väzenia.“[2]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.certizne.eu/zaujimavosti/certizniansko_haburska_vzbura.php
  2. Michal Rjabik, Spomienka na habursko-čertižniansku vzburu v roku 1935, Historické rozhľady VI, 2010, str. 132, časť 1. odseku