Ščedryk

Ščedryk (ukr. Щедрик‎‎ – ščedryk) je typ ukrajinský kolied tzv. ščedrykov spievaných počas silvestrovských osláv teda predvečer Nového roka. Jednou z najznámejších je skladba Mykoly Leontovyča, ktorá nesie názov Ščedryk. Melódia piesne poslúžila ako základ pre vianočnú koledu Carol of the Bells od Petra Wilhouského, ktorá je známa po celom svete a najmä v angloamerickej kultúre.^[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod ščedrykov sa odrážal v tradičnom ľudovom speve, ktorý mal predkresťanské korene v kulte slnka, uctievaní predkov a prírody. Väčšinou sa spájal s oslavami Nového roka, ktorý sa pôvodne oslavoval v apríli. Ščedryky pravdepodobne obsahovali rôzne magické slová, zaklínadlá. Ďalej vyjadrovali túžbu po dobrej úrode, prosperite, šťastí a zdraví. Charakteristická bola pestrosť motívov, ktoré sa od seba odlišovali svojím venovaním, ako napríklad: oslava práce na poli, pre dievča, pre mládenca, pánovi domu, neveste a ďalším. Najdôležitejším aspektom bola silná viera v splnenie prianí.^[1]

Po prijatí kresťanstva na území dnešnej Ukrajiny sa oslava Nového roka presunula z apríla na 18. január podľa juliánskeho kalendára a spojil sa so sviatkom Zjavenia Pána, tiež známym v ukrajinčine ako Щедрий вечiр – ščedryj večir. Piesne spievané počas tohto sviatku sa označujú ako ščedryky, ktoré spolu koliadkami už obsahovali kresťanské motívy ako: Narodenie Pána, klaňanie pastierov alebo Troch kráľov a ďalšie. Avšak niektoré pohanské motívy ako je práca na poli pretrvali. Počas 17. a 18. storočia vznikali nové texty kolied, vydávané najmä Kyjevosko-mohyljanskou akadémiou v Kyjeve alebo mníchmi z Počajivskej lavry.^[1]

Ščedryky sú typom kolied spievaný počas silvestrovských osláv teda predvečer Nového roka. Pôvodný ukrajinský text rozpráva príbeh o lastovičke, ktorá priletí do domácnosti ohlásiš hospodárovi šťastný a bohatý rok. Názov piesne je odvodený od ukrajinského slova щедрий ščedryj – bohatý alebo hojný. Mykola Leontovyč adaptoval melódiu jedeného z ukrajinských ščedrykov a postavil ho na základe štvortonového ostinata v tri štvrťovom takte v rýchlom tempe. Pieseň prvýkrát zaspievala a capella pod názvom Ščedryk na Kyjevskej univerzite v roku 1916. Celkovo je päť známych redakcií tejto piesne. Prvá z roku 1901 a posledná z roku 1918. Základom diela bolo legenda, ktorá tvrdí že pri narodení Ježiša Krista sa rozozvučali od radosti všetky zvony sveta. Nízke vokálne časti melódie evokujú rýchlo zvoniace zvony. Skladbu spopularizovala Ukrajinská republikánska kapela pod vedením Olexandra Košyca, vďaka turné po Európe a neskôr v Spojených štátoch amerických.^[2]^[3]

V roku 1922 Ščedryk zaznel Carnegie Hall v New Yorku v podaní Ukrajinského národného zboru pod vedením Olexandra Košyca. Pracovníkovi rádia NBC Petrovi Wilhouskému melódia piesne pripomenula zvonenie zvonov, na základe čoho napísal odlišný text v angličtine od ukrajinského originálu. Pieseň je v angloamerickej kultúre známa ako vianočná koleda Carol of the Bells. Existuje viac ako 150 jazykových transmutácii v úpravách pre rôzne vokálne a inštrumentálne kombinácie, z ktorých mnohé nahrali severoamerické súbory. Symfonické verzie boli predvedené alebo nahraté pod vedením dirigentov ako E. Ormandy, L. Bernstein a A. Kostelanetz.^[3]^[4] Na základe melódie Leontovyčovej piesne vznikli ďalšie dve koledy. V roku 1947 M. L. Holman napísal koledu Ring, Christmas, Bells. Ďalej v roku 1957 bol publikovaný anonymný text Come, Dance and Sing.^[5]

Text[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný ukrajinský text	Transliterácia
Ще́дрик, щедри́к, ще́дрівочка, При́летіла ла́стівочка, Ста́ла собі́ ще́бетати, Го́сподаря ви́кликати: «Ви́йди, вийди́, го́сподарю, По́дивися на кошару́ — Там овечки́ покотили́сь, А ягнички́ народили́сь. В те́бе това́р весь хороши́й, Бу́деш мати́ мі́рку гроше́й, Хоч не гроші́, то полова́, В те́бе жінка́ чорноброва́.» Ще́дрик, щедри́к, ще́дрівочка, При́летіла ла́стівочка.	Ščédryk, ščedrýk, ščédrivočka, Prýletila lástivočka, Stála sobí ščébataty, Hóspodarja výklykaty: „Výjdy, vyjdý, hóspodarju, Pódyvysja na košarú — Tam ovečký pokotylýs', A jahnyčký narodylýs'. V tébe továr ves' chorošýj, Búdeš matý mirku hrošéj, Choč ne hroší, to polová, V tébe žinká čornobrová." Ščédryk, ščedrýk, ščédrivočka, Prýletila lástivočka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ ^a ^b ^c Petro Ordachenko. Carols. In: Encyclopedia of Ukraine. Ed. Vlodymyr Kubijovyč, Vasyl Markus, Arkadii Zhukovsky, Danylo Husar Struk. Vol. 1. A – F. Toronto : University of Toronto Press, 1984. ISBN 0-8020-3362-8. S. 365.
↑ Carols of the Bells. In: CRUMP, William D.. The Christmas encyclopedia. Jefferson : McFarland & Company, 2001. ISBN 9780786410347. S. 43.
↑ ^a ^b Virko Baley. Leontovych, Mykola Dmytrovych. In: The New Grove dictionary of music and musicians. Ed. Stanley Sadie, John Tyrrel. 2. vyd. Vol. 14. Kufferath to Litton. New York : Grove's Dictionaries Inc, 2001. ISBN 9780195170672. S. 567 – 568.
↑ Wasyl Wytwycky. Leontovych, Mykola. In: Encyclopedia of Ukraine. Ed. Danylo Husar Struk, Olexa Bilaniuk, Bohdan Krawchenko, Frank Sysyn, Arkadii Zhukovsky. Vol. 2. L – Pf. Toronto : University of Toronto Press, 1993. ISBN 0-8020-3993-6. S. 85 – 86.
↑ Carol of the Bells. In: STUDWELL, William E.. The Christmas Carol Reader. Ed. Frank W. Hoffmann, William G. Bailey. New York : Routledge, Taylor & Francis, 2011. (Haworth Popular Culture.) ISBN 9781136591389. Kapitola Christmas Bells, s. 163.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

koleda

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ščedryk

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

[:0-1] Petro Ordachenko. Carols. In: Encyclopedia of Ukraine. Ed. Vlodymyr Kubijovyč, Vasyl Markus, Arkadii Zhukovsky, Danylo Husar Struk. Vol. 1. A – F. Toronto : University of Toronto Press, 1984. ISBN 0-8020-3362-8. S. 365.

[2] Carols of the Bells. In: CRUMP, William D.. The Christmas encyclopedia. Jefferson : McFarland & Company, 2001. ISBN 9780786410347. S. 43.

[:1-3] Virko Baley. Leontovych, Mykola Dmytrovych. In: The New Grove dictionary of music and musicians. Ed. Stanley Sadie, John Tyrrel. 2. vyd. Vol. 14. Kufferath to Litton. New York : Grove's Dictionaries Inc, 2001. ISBN 9780195170672. S. 567 – 568.

[4] Wasyl Wytwycky. Leontovych, Mykola. In: Encyclopedia of Ukraine. Ed. Danylo Husar Struk, Olexa Bilaniuk, Bohdan Krawchenko, Frank Sysyn, Arkadii Zhukovsky. Vol. 2. L – Pf. Toronto : University of Toronto Press, 1993. ISBN 0-8020-3993-6. S. 85 – 86.

[5] Carol of the Bells. In: STUDWELL, William E.. The Christmas Carol Reader. Ed. Frank W. Hoffmann, William G. Bailey. New York : Routledge, Taylor & Francis, 2011. (Haworth Popular Culture.) ISBN 9781136591389. Kapitola Christmas Bells, s. 163.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]