Šablóna:Chémia/Odporúčaný článok/5 2007
História periodickej tabuľky. Chemické prvky poznali ľudia už v staroveku napríklad zlato, striebro alebo meď už z antickej doby, pretože sa dali ľahko objaviť v prírode a môhli byť vyťažené aj s primitívnymi nástrojmi. Do roku 1809 bolo objavených dohromady 47 prvkov. Ako počet prvkov rástol, vedci začali skúmať ich chemické vlatnosti a začali ich klasifikovať.
Lavoisierove dielo Traité Élémentaire de Chimie (Štúdia prvkov) je považované za prvú chemickú vedeckú prácu. Obsahovala zoznam prvkov a substacií ktoré sa nedali rozložiť, vrátane kyslíku, dusíku, fosforu, ortuti, zinku a síry. Tak isto sformuloval základný moderný zoznam prvkov. Tento model klasifikoval iba prvy na kovy a nekovy, čo nebolo akceptovateľné. Alexandre-Émile Béguyer de Chancourtois, francúzsky geológ, bol prvý vedec, ktorý upozornil na periodicitu prvkov – podobné prvky sa opakovali pokiaľ boli zoradené podľa ich atómových hmotností. Vymyslel rannú periodickú tabuľku, ktorú nazval telluric helix. Prvky dosadil do špirály podľa ich narastajúceho atómového čísla, de Chancourtois spozoroval, že prvky s podobnými vlastnostami boli pod sebou.
John Newlands bol anglický chemik, ktorý napísal dielo, ktoré v roku 1863 klasifikovalo 56 prvkov ktoré boli dovtedy objavené, klasifikoval ich do 11 skupín ktoré boli založené na podobných fyzikálnych vlastnostiach. Newlands zoskupil známe prvky do tabuľky podľa ich atómových hmotností. Zistil, že niekoľko opakujúcich zákonitosti. Tieto zákonitosti boli také, že keď zmenil zoznam prvkov na sedem skupín, prvý prvok každej skupiny zo skupiny bol podobný prvku z druhej, a tak isto to bolo aj s druhým prvkom v skupine a tak ďalej. Analogicky s tónovou stupnicov so siedmimy notami ktoré formovali oktávu, pomenoval svoj objav ako Law of Octaves.
Dmitrij Ivanovič Mendelejev bol prvý vedec ktorý vytvoril periodickú tabuľkú ktorá je veľmi podobná tej ktorú používame dnes. Mendelejev zoskupil prvky podľa ich atómových hmotností.