Ignaz Schiffermüller: Rozdiel medzi revíziami
Nová stránka: Ignaz Schiffermüller (známy aj ako '''Prof. Ignaz Schiffermüeller''', '''Ignatz Schiffermüeller''', '''Ignatius Schiffermüller''') – (1727 – 1806) Profesor Ignaz Schifferm... |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Ignaz Schiffermüller (známy aj ako '''Prof. Ignaz Schiffermüeller''', '''Ignatz Schiffermüeller''', '''Ignatius Schiffermüller''') – (1727 – 1806) |
'''Ignaz Schiffermüller''' (známy aj ako '''Prof. Ignaz Schiffermüeller''', '''Ignatz Schiffermüeller''', '''Ignatius Schiffermüller''') – ([[1727]] – [[1806]]) |
||
Profesor Ignaz Schiffermüller patrí k najvýznamnejším rakúskym polyhistorom s všestrannými a rozsiahlymi vedomosťami takmer vo všetkých vedných odborov vtedajšej doby. Bez pochybností bol veľkým a pre naše územie významným [[entomológ|entomológom]] – [[taxonóm|taxonómom]], ktorý spoločne s [[Johann Nepomuk Cosmas Michael Denis|Johannom Nepomukom Cosmasom Michaelom Denisom]] ([[1729]] – [[1800]]) pracovali na monumentálnom diele, s významom až do dnešných dní. V priebehu jeho dlhého a produktívneho života, takmer 80 rokov, položil jeden zo základných kameňov vedy o [[motýle|motýľoch]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] a tiež ďaleko za hranicami [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko – Uhorskej monarchie]]. |
Profesor Ignaz Schiffermüller patrí k najvýznamnejším rakúskym polyhistorom s všestrannými a rozsiahlymi vedomosťami takmer vo všetkých vedných odborov vtedajšej doby. Bez pochybností bol veľkým a pre naše územie významným [[entomológ|entomológom]] – [[taxonóm|taxonómom]], ktorý spoločne s [[Johann Nepomuk Cosmas Michael Denis|Johannom Nepomukom Cosmasom Michaelom Denisom]] ([[1729]] – [[1800]]) pracovali na monumentálnom diele, s významom až do dnešných dní. V priebehu jeho dlhého a produktívneho života, takmer 80 rokov, položil jeden zo základných kameňov vedy o [[motýle|motýľoch]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] a tiež ďaleko za hranicami [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko – Uhorskej monarchie]]. |
||
Viac ako 400 [[druh (taxonómia)|druhov]] a [[poddruh|poddruhov]] hmyzu z územia Rakúska nesie jeho meno, ako autora popisu. Je to takmer 10% druhov [[motýle|motýľov]], ktoré sa vyskytujú v Rakúsku. Okrem entomológie sa vo významnej miere venoval i teoretickým základom fyzikálnych princípov svetla, ako i viacerým ďalším vedným odborom. |
Viac ako 400 [[druh (taxonómia)|druhov]] a [[poddruh|poddruhov]] hmyzu z územia Rakúska nesie jeho meno, ako autora popisu. Je to takmer 10% druhov [[motýle|motýľov]], ktoré sa vyskytujú v Rakúsku. Okrem entomológie sa vo významnej miere venoval i teoretickým základom fyzikálnych princípov svetla, ako i viacerým ďalším vedným odborom. |
||
Ignaz Schiffermüller sa narodil 2. 11. [[1727]] (niekedy sa udáva aj dátum narodenia 2.10.[[1727]]) v |
Ignaz Schiffermüller sa narodil 2. 11. [[1727]] (niekedy sa udáva aj dátum narodenia 2.10.[[1727]]) v |
||
meste [[Hellmonsödt]] v Hornom Rakúsku. Absolvoval komplexné univerzitné vzdelanie. Študoval veľa rôznych predmetov, vrátane numizmatiky, mineralógie, botaniky, entomológie a ornitológie a samozrejme teológie. Svoje štúdia úspešne ukončil a promoval v roku [[1759]]. Po skončení univerzitného teologického štúdia vo Viedni bol Ignaz Schiffermüller vysvätený za kňaza. Okrem uvedeného sa venoval tiež štúdiu botaniky, entomológie a ornitológie. V roku [[1757]] Ignaz Schiffermüller začal zbierať [[hmyz]], špeciálne [[motýle]] a múry, ale i [[chrobáky]]. V svojom najvýznamnejšom monumentálnom diele spracoval [[motýle]] dolného Rakúska a okolia Viedne. Popisuje tu zoznam asi 1150 druhov motýľov, z ktorých mnohé druhy popísal ako „nové pre svet“ práve v tejto práci, ktorej názov je: "Systematische Verzeichnis der Schmetterlinge der Wienergegend herausgegeben von einigen Lehrern am k. k. Theresianum“. |
|||
meste [[Hellmonsödt]], asi 15 km severne od [[LinzLinzu]] v Hornom Rakúsku, ako ôsme z desiatich detí. |
|||
⚫ | |||
Už v detstve bol veľmi schopný a nadaný a ľahko sa učil viacerým vedným odborom. Po skončení základnej školy ako 19 ročný v roku 1746 vstúpil Schifermüller do Sociates Jesu (Spoločnosti Ježiša) a tak sa stal jezuitom. Noviciát absolvuje v Trenčíne na území Slovenska ? |
|||
⚫ | |||
Societas Jesu je najväčší a najvplyvnejší Rímsko – katolícky rád, založený v roku 1534 Svätým Ignácom z Loyoly [vlastným menom Iñigo Lopey de Recalde: 1491 – 1556], Rád má teraz asi 30 000 členov (okolo polovice z nich sú kňazi), ktorý sústredia pozornosť hlavne na vedu, výskum a |
|||
vzdelávanie. [Politický vplyv Spoločnosti Ježiša a prehnané uskutočňovanie princípov Rímsko – katolíckej teológie niektorými Jezuitmi, viedli Pápeža Clementa XIV. v roku 1773 k rozpusteniu rádu. Tento bol obnovený až Piusom VII. v roku 1814.]. |
|||
Ignaz Schiffermüller absolvoval komplexné univerzitné vzdelanie. Študoval veľa rôznych predmetov, vrátane numizmatiky, mineralógie, botaniky, entomológie a ornitológie a samozrejme teológie. Svoje štúdia úspešne ukončil a promoval v roku 1759. Po skončení univerzitného teologického štúdia vo Viedni bol Ignaz Schiffermüller vysvätený za kňaza. Po promócií v roku 1759 Schiffermüller vstúpil do Collegium Theresianum a v roku 1765 tam habilitoval za profesora. Jeho predmetom bola civilná a vojenská architektúra. V rokoch 1748 až 1749 sa naučil gréčtinu. V rokoch 1749 – 1752 absolvuje na Akadémii vo Viedni štúdium filozofie. Popri štúdiu sa venuje pri pátrovi Josephovi Franzovi štúdiu mineralógie a pri Josefovi Khellovi tiež štúdiu numizmatiky. Okrem uvedeného sa venoval tiež štúdiu botaniky, entomológie a ornitológie. V roku 1755 absolvoval jeden rok pobytu vo Wiener Neustadt, kde sa venoval štúdiu poézie a rétoriky. V období rokov 1755 – 1759, po svojom návrate do Viedne, sa venuje na tamojšej Akadémii štúdiu dogmatickej teológie, z čoho dosiahol titul bakalára. Neskôr pôsobil ako profesor v Theresianum vo Viedni. |
|||
V roku 1757 Ignaz Schiffermüller začal zbierať hmyz, špeciálne motýle a múry, ale i chrobáky. Aktívne podporovaný tamojším riaditeľom (predstaveným Theresiana) a jeho priateľmi, všetkými jezuitmi a tiež niektorými žiakmi, sa podujal na výlety, ktoré boli zamerané na zber prírodnín okolo Viedne. V rokoch 1770 – 1774 boli niektoré z jeho výletov také dlhé (aj 10 dní naraz), pričom viedli „ďaleko“ do hôr, ako je Schneeberg (Východné Alpy), dosahujúci nad 2000 m, ktorý bol bohatý na druhy nových motýľov a tiež neznámu vegetáciu. Prísľub podpory od Michaela Denisa (1729 – 1800), ktorý sprevádzal Ignaza Schiffermüllera na niektorých výletoch, bol rozhodujúci pre Schiffermüllerov začiatok systematického štúdia motýľov. Všetky zozbierané vzorky druhov hmyzu boli určené podľa Systema Nature (12. vydanie) Carola Linného. V tejto fáze hral Michael Denis dôležitú úlohu pri určovaní hlavne motýľov z čeľade Tortricidae, Pyralidae a Tinaeidae. |
|||
Ich spolupráca sa náhle ukončila v júli alebo v septembri 1773, pretože Michael Denis musel opustiť Theresianum, aby zaujal miesto knihovníka, počas dočasného rozpadu jezuitského rádu. |
|||
Do dokončenia jeho najvýznamnejšej práce – knihy: „Wiener Verzeichnis“, mohol Ignaz Schiffermüller zostať v Theresianum až do začiatku roka 1777. Táto skutočnosť je najdôležitejšou pre určenie autorstva „Wiener Verzeichnis“ iba Ignazovi Schiffermüllerovi. |
|||
Michael Denis nemohol byť spoluautorom, nechal osamote hlavného autora, pretože bol preč a |
|||
nemal čas pokračovať v spolupráci s jeho starým priateľom od júla roku 1773. |
|||
V svojom najvýznamnejšom monumentálnom diele spracoval motýle dolného Rakúska a okolia Viedne. Popisuje tu zoznam asi 1150 druhov motýľov, z ktorých mnohé druhy popísal ako „nové pre svet“ práve v tejto práci, ktorej názov je: "Systematische Verzeichnis der Schmetterlinge der Wienergegend herausgegeben von einigen Lehrern am k. k. Theresianum“. |
|||
Ignaz Schifferüller popísal ako autor veľký počet druhov hmyzu, kde sa autorstvo pripisuje tiež Michaelovi Denisovi, preto názvy druhov nesú meno oboch autorov, napr.: Scotopteryx bipunctaria Denis & Schiffermüller, 1775, Eublemma purpurina Denis & Schiffermüller, 1775, Apatura ilia Denis & Schiffermüller, 1775, Arethusana arethusa Denis & Schiffermüller, 1775, Polyommatus dorylas Denis & Schiffermüller, 1775, Polyommatus daphnis Denis & Schiffermüller, 1775, Tethea or Denis & Schiffermüller, 1775, Cymatophorima diluta Denis & Schiffermüller, 1775, Dicranura ulmi Denis et Schiffermüller, 1775, Saturnia pyri Denis & Schiffermüller, 1775, Saturnia spini Denis & Schiffermüller, 1775, Acleris lipsiana Denis and Schiffermüller, 1775, Acleris variegana Denis & Schiffermüller, 1775, Acleris cristana Denis & Schiffermüller, 1775, Rhyacionia buoliana Denis & Schiffermüller, 1775, Cydia succedana Denis & Schiffermüller, 1775, Sparganothis pilleriana Denis et Schiffermüller, 1775, Phalonidia permixtana Denis et Schiffermüller, ako i mnohých stoviek ďalších druhov. |
|||
⚫ | |||
Na pamiatku Ignáza Schiffermüllera sa významným vedcom za prácu udeľuje jeho medaila. Toto ohodnotenia sa venuje najvýznamnejšiemu monografickému dielu, ktoré má významný taxonomický a zoogeografický význam. |
|||
⚫ | |||
Denisovou zbierkou úplne zničená. |
Denisovou zbierkou úplne zničená. |
||
Dňa 31. 10. [[1848]] počas útoku vojsk, kedy sa knieža A. Windischgrätz rozhodol bombardovať centrum [[Viedeň|Viedne]] jeden z jeho granátov zasiahol kostol a plamene zakrátko zapálili strechu vedľajšej budovy: Kaiserliches Naturalienkabinett. Tu behom niekoľko málo hodín Schiffermüllerova zbierka, obsahujúca nespočetné druhy motýľov, ktoré objavil – proste celá jeho životná práca, nehľadiac na ďalšie prírodné a nenahraditeľné bohatstvá, boli navždy a kompletne zničené. |
|||
==Zdroje informácií o autorovi== |
==Zdroje informácií o autorovi== |
||
Eiselt, J. N.: 1836, Geschichte, Systematik und Literatur der Insektenkunde. Leipzig viii + 255 pp, 52 – 53. |
Eiselt, J. N.: 1836, Geschichte, Systematik und Literatur der Insektenkunde. Leipzig viii + 255 pp, 52 – 53. |
||
Hoffmann, E.: 1952, Ztschr. Wien. ent. Ges., 63: 57 – 65. |
|||
Lempke, B. J.: 1952, Ent. Berichten Amsterdam, 14: 92 – 94. |
|||
Anonym: 1958, Ztschr. Wien. ent. Ges., 43(69): 187 – 206. |
|||
Speta, F.: 1988, Ignaz Schiffermüller, in seiner Heimat vergessen! In: Das Mühlviertel – Natur Kultur Leben, Linz, 141 – 146. |
Speta, F.: 1988, Ignaz Schiffermüller, in seiner Heimat vergessen! In: Das Mühlviertel – Natur Kultur Leben, Linz, 141 – 146. |
||
Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Schiffermüller Ignaz“. |
Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Schiffermüller Ignaz“. |
Verzia z 17:43, 12. jún 2007
Ignaz Schiffermüller (známy aj ako Prof. Ignaz Schiffermüeller, Ignatz Schiffermüeller, Ignatius Schiffermüller) – (1727 – 1806)
Profesor Ignaz Schiffermüller patrí k najvýznamnejším rakúskym polyhistorom s všestrannými a rozsiahlymi vedomosťami takmer vo všetkých vedných odborov vtedajšej doby. Bez pochybností bol veľkým a pre naše územie významným entomológom – taxonómom, ktorý spoločne s Johannom Nepomukom Cosmasom Michaelom Denisom (1729 – 1800) pracovali na monumentálnom diele, s významom až do dnešných dní. V priebehu jeho dlhého a produktívneho života, takmer 80 rokov, položil jeden zo základných kameňov vedy o motýľoch v Rakúsku a tiež ďaleko za hranicami Rakúsko – Uhorskej monarchie. Viac ako 400 druhov a poddruhov hmyzu z územia Rakúska nesie jeho meno, ako autora popisu. Je to takmer 10% druhov motýľov, ktoré sa vyskytujú v Rakúsku. Okrem entomológie sa vo významnej miere venoval i teoretickým základom fyzikálnych princípov svetla, ako i viacerým ďalším vedným odborom. Ignaz Schiffermüller sa narodil 2. 11. 1727 (niekedy sa udáva aj dátum narodenia 2.10.1727) v meste Hellmonsödt v Hornom Rakúsku. Absolvoval komplexné univerzitné vzdelanie. Študoval veľa rôznych predmetov, vrátane numizmatiky, mineralógie, botaniky, entomológie a ornitológie a samozrejme teológie. Svoje štúdia úspešne ukončil a promoval v roku 1759. Po skončení univerzitného teologického štúdia vo Viedni bol Ignaz Schiffermüller vysvätený za kňaza. Okrem uvedeného sa venoval tiež štúdiu botaniky, entomológie a ornitológie. V roku 1757 Ignaz Schiffermüller začal zbierať hmyz, špeciálne motýle a múry, ale i chrobáky. V svojom najvýznamnejšom monumentálnom diele spracoval motýle dolného Rakúska a okolia Viedne. Popisuje tu zoznam asi 1150 druhov motýľov, z ktorých mnohé druhy popísal ako „nové pre svet“ práve v tejto práci, ktorej názov je: "Systematische Verzeichnis der Schmetterlinge der Wienergegend herausgegeben von einigen Lehrern am k. k. Theresianum“. Ignaz Schiffermüller zomrel 21. júna 1806 v dedine Waizenkirchen, asi 40 km západne od Linzu. Zbierka motýľov Ignaza Schiffermüllera sa po jeho smrti v roku 1806 nachádzala v Kaiserlichen Hof – Naturalienkabinett (dnes Naturhistorisches Museum) vo Viedni, kde bola v roku 1848 spoločne s Denisovou zbierkou úplne zničená.
Zdroje informácií o autorovi
Eiselt, J. N.: 1836, Geschichte, Systematik und Literatur der Insektenkunde. Leipzig viii + 255 pp, 52 – 53. Speta, F.: 1988, Ignaz Schiffermüller, in seiner Heimat vergessen! In: Das Mühlviertel – Natur Kultur Leben, Linz, 141 – 146. Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Schiffermüller Ignaz“. Speta, F.: 2003, Ignaz Schiffermüller (1727 – 1806) – Eine Biographie. In: Zur Geschichte der Entomologie in Österreich, Denisia, 8, 11 – 14. Kudrna, O. & Belicek, J.: 2005, On the „Wiener Verzeichnis“, its authorship and the butterflies named therein. Oedippus, 23, 1 – 32.
Bibliografia
Schiffermüller, I.: 1772, Versuch eines Farbensystems, (Ordnung der Farbenclaße?). A. Bernardi, Wien. 4°. Mit gestoch, Titel – und Schlußvign., 2 gestoch. Farbentafeln und doppelblattgr. Tabelle. 4 Bl., 82 pp. Schiffermüller, I.: 1775, Ankündigung eines systematischen Werkes von den Schmetterlingen der Wiener Gegend. A. Bernardi, Wien, 323 pp., 3 col. Taf. Schiffermüller, I.: 1776, Systematische Verzeichnis der Schmetterlinge der Wienergegend herausgegeben von einigen Lehrern am k. k. Theresianum., Wien.