Fritz Strassmann: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Khopesh (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Doplneé o nejaké informácie.
Riadok 2: Riadok 2:


==Život==
==Život==
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v [[Hannover]]i. Od roku [[1929]] až do roku [[1945]] pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v [[Berlín]]e. Zúčastňoval sa na skúmaní [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[izotop]]ov [[urán]]u a [[Tórium|tória]]. V roku [[1938]] podal chemický dôkaz [[Štiepenie atómových jadier|štiepenia uránu]] pri bombardovaní [[neutrón]]mi.
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v [[Hannover]]i. Od roku [[1929]] až do roku [[1945]] pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v [[Berlín]]e. Zúčastňoval sa na skúmaní [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[izotop]]ov [[urán]]u a [[Tórium|tória]]. V roku [[1938]] podal chemický dôkaz [[Štiepenie atómových jadier|štiepenia uránu]] pri bombardovaní [[neutrón]]mi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výzkumom, štiepenímjadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách "Veda v Bloku"


Od roku [[1946]] pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v [[Mainz]]i, kde aj po odchode do dôchodku zomrel.
Od roku [[1946]] pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v [[Mainz]]i, kde aj po odchode do dôchodku zomrel.

Verzia z 19:34, 13. jún 2007

Fritz Strassmann (* 22. február 1922, Boppard - † 22. apríl 1980, Mainz) bol nemecký chemik. Spolu s Lisou Meitnerovou a Ottom Hahnom je považovaný za spoluobjaviteľa štiepenia uránu.

Život

Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v Hannoveri. Od roku 1929 až do roku 1945 pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v Berlíne. Zúčastňoval sa na skúmaní rádioaktívnych izotopov uránu a tória. V roku 1938 podal chemický dôkaz štiepenia uránu pri bombardovaní neutrónmi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výzkumom, štiepenímjadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách "Veda v Bloku"

Od roku 1946 pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v Mainzi, kde aj po odchode do dôchodku zomrel.

Zdroje

Kvasnica, J.: Priekopníci modernej fyziky. Smena, Bratislava, 1987, s.106