Cosmic Background Explorer: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ca:COBE
Riadok 52: Riadok 52:
[[Kategória:Umelé družice USA]]
[[Kategória:Umelé družice USA]]


[[ca:COBE]]
[[cs:COBE]]
[[cs:COBE]]
[[de:COBE]]
[[de:COBE]]
[[en:Cosmic Background Explorer (COBE)]]
[[en:Cosmic Background Explorer (COBE)]]
[[es:COBE]]
[[es:COBE]]
[[fi:COBE]]
[[fr:Cosmic Background Explorer]]
[[fr:Cosmic Background Explorer]]
[[it:COBE]]
[[he:קובי (לוויין)]]
[[he:קובי (לוויין)]]
[[hu:Cosmic Background Explorer]]
[[hu:Cosmic Background Explorer]]
[[it:COBE]]
[[ja:COBE]]
[[ja:COBE]]
[[pl:COBE]]
[[pl:COBE]]
[[pt:COBE]]
[[pt:COBE]]
[[fi:COBE]]
[[ta:கோபெ செயற்கைமதி]]
[[ta:கோபெ செயற்கைமதி]]
[[th:ดาวเทียมโคบี]]
[[th:ดาวเทียมโคบี]]

Verzia z 06:56, 29. máj 2008

Šablóna:Infobox vesmírny ďalekohľad

COBE (Cosmic Background Explorer) bola prvá americká družica, ktorá sa venovala kozmológii. Jej úlohou bolo presne zmerať infračervené a mikrovlnné žiarenie prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po Veľkom tresku.

NASA vypustila družicu COBE v roku 1989 prostredníctvom nosnej rakety Delta. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, spektrofotometer pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS, a DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre. Prvé dva prístroje sú chlazené kvapalným héliom (zásoba 650 litrov) na 2 K (-271 °C), detektor tretieho je udržovaný pri teplote okolo 140 K (-133 °C). Elektrickú energiu jej dodávali solárne panely. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a naviac sa zistilo, že v teplote žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku 1993.

Externé odkazy

Iné projekty