Rževsko-viazemská operácia

Východný front

Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Rževská bitka či Prvá rževská bitka bola krvavá operácia, která probiehala od 8. januára do 22. řmarca 1942. Spolu s druhou rževskou bitkou, nazvanov ako Operácia Mars, se týmto bojom hovorí "Rževský mlýnček na mäso."

Po bitke u Moskvy a sovietskom protiútoku boly zahnané nemecké vojská na prelomu roku 1941 a 1942 na západ. U mesta Ržev a Vjazma boly vytvorené výbežky, které Červená armáda pri týchto ofenzívach nezlikvidovala. Ten bol postupne stále viac opevňovaný, aby odolal sovietskému tlaku. 8.januára zahájila sovietská vojská ofenzívu, která mala Nemcov z tohoto priestoru vytlačiť. Dosiahla síce veľa úspechov, lenže po krvavých bojoch bola akce 22.marca ukončena. Ztráty se nepodarili nikdy objektivne vyčísliť. Prvej Rževskej bitky sa zúčastnilo okolo 1,5 milióna sovietských vojákov, z nich 500-800 tisíc padlo a 1 milión nemeckých vojakov, z nich 300-450 tisíc padlo.