Hornosliezska operácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Hornosliezska operácia
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
Pomerania and Silesia.jpg
Mapka Sliezskej a Pomoranske operácie Červenej armády
Dátum 15. marec - 31. marec 1945
Miesto Nemecko
Výsledok Víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Flag of the Soviet Union (1936–1955).svg Sovietsky zväz Flag of the German Reich (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
Ivan Konev Ferdinand Schörner
Sila
408 400 mužov
988 tankov
5 640 diel a mínometov
1 737 lietadiel
20 divízií
94 tankov
1 420 diel a mínometov
Straty
15 876 mŕtvych a nezvestných
50925 zranených[1]
40 000 mŕtvych a zranených
20 000 zajatých[2]
Veľká vlastenecká vojna
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Hornosliezska útočná operácia patrí medzi posledné operácie východného frontu. Bolo to ozbrojené stretnutie medzi nemeckým vojskom a vojskom Červenej armády trvajúce od 15. do 31. marca 1945. Uskutočnila ju časť jednotiek 1. ukrajinského frontu za účelom pacifikácie tohoto priemyselného územia. Skončila sa likvidáciou a ústupom nemeckých síl z oblasti.

Na sovietskej strane sa operácie zúčastnila 5. gardová., 21., 59., 60., 4. gardová tanková a 2. letecká armáda. Spolu mali 408 400 mužov, 988 tankov, 5 640 diel a mínometov, a 1 737 lietadiel. [2] Nemecká armáda disponovala 20 divíziami, 94 tankami, 1 420 delami a mínometmi.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Straty ZSSR v druhej svetovej vojne prístup 7.02.2009
  2. a b c Верхнесилезская операция 1945 года [online]. Moskva : Министерство обороны Российской Федерации (Минобороны России), 2011-01-27, [cit. 2015-12-15]. Dostupné online. (rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]