Hornosliezska operácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hornosliezska operácia
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
Pomerania and Silesia.jpg
Mapka Sliezskej a Pomoranske operácie Červenej armády
Dátum 15. marec - 31. marec 1945
Miesto Nemecko
Výsledok Víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Sovietsky zväz Flag of the German Reich (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
Ivan Konev Ferdinand Schörner
Sila
408 400 mužov
988 tankov
5 640 diel a mínometov
1 737 lietadiel
20 divízií
94 tankov
1 420 diel a mínometov
Straty
15 876 mŕtvych a nezvestných
50925 zranených[1]
40 000 mŕtvych a zranených
20 000 zajatých[2]
Veľká vlastenecká vojna
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Hornosliezska útočná operácia patrí medzi posledné operácie východného frontu. Bolo to ozbrojené stretnutie medzi nemeckým vojskom a vojskom Červenej armády trvajúce od 15. do 31. marca 1945. Uskutočnila ju časť jednotiek 1. ukrajinského frontu za účelom pacifikácie tohoto priemyselného územia. Skončila sa likvidáciou a ústupom nemeckých síl z oblasti.

Na sovietskej strane sa operácie zúčastnila 5. gardová., 21., 59., 60., 4. gardová tanková a 2. letecká armáda. Spolu mali 408 400 mužov, 988 tankov, 5 640 diel a mínometov, a 1 737 lietadiel. [2] Nemecká armáda disponovala 20 divíziami, 94 tankami, 1 420 delami a mínometmi.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Straty ZSSR v druhej svetovej vojne prístup 7.02.2009
  2. a b c Верхнесилезская операция 1945 года [online]. Moskva : Министерство обороны Российской Федерации (Минобороны России), 2011-01-27, [cit. 2015-12-15]. Dostupné online. (rusky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]