Zem úsmevov: Rozdiel medzi revíziami
d typo |
+ tab. |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
__NOTOC__ |
__NOTOC__ |
||
==Hlavné postavy== |
|||
{| class="wikitable" |
|||
!Postava |
|||
![[Hlasový obor]] |
|||
!Obsadenie na premiére,<br> 10. Október [[1929]]<br>(Dirigent: Franz Lehár) |
|||
|- |
|||
|Princ Sou-Chong |
|||
|[[tenor]] |
|||
|[[Richard Tauber]] |
|||
|- |
|||
|Lisa |
|||
|[[soprán]] |
|||
|[[Vera Schwarz]] |
|||
|- |
|||
|Gróf Gustáv von Pottenstein |
|||
|[[tenor]] |
|||
|Willi Stettner |
|||
|- |
|||
|Mi - ''sestra Sou-Chonga'' |
|||
|[[soprán]] |
|||
|Hella Kürty |
|||
|- |
|||
|Tschang |
|||
|[[barytón]] |
|||
| Adolf Edgar Licho |
|||
|} |
|||
== Obsah == |
== Obsah == |
Verzia z 10:35, 26. október 2009
Zem úsmevov alebo Krajina úsmevov[chýba zdroj] (nem. Das Land des Lächelns) je opereta v troch dejstvách, ktorú skomponoval Franz Lehár. Vznikla prepracovaním staršej Lehárovej operety nazvanej Žltý kabát (kazajka) (nem. Die gelbe Jacke).
Premiéra pôvodnej operety sa konala 9. februára 1923 v Theater an der Wien vo Viedni. Libreto, ktoré bolo menej kvalitné, napísal Victor Léon. Svoj výrazný úspech dosiahla táto opereta až po prepracovaní a uvedení pod novým názvom, Zem úsmevov. Prepracovanie operety navrhol Lehárovi jeho priateľ, tenorista Richard Tauber. Libreto bolo vylepšené a šťastný koniec operety bol zmenený na smutný. Opereta Zem úsmevou je považovaná za špičkové dielo Franza Lehára.
Premiéra prepracovanej operety sa uskutočnila 10. októbra 1929 v Metropol Theater v Berlíne. Libreto Victora Léona v nemeckom jazyku prepracovali Ludwig Herzer a Fritz Löhner.
Hlavné postavy
Postava | Hlasový obor | Obsadenie na premiére, 10. Október 1929 (Dirigent: Franz Lehár) |
---|---|---|
Princ Sou-Chong | tenor | Richard Tauber |
Lisa | soprán | Vera Schwarz |
Gróf Gustáv von Pottenstein | tenor | Willi Stettner |
Mi - sestra Sou-Chonga | soprán | Hella Kürty |
Tschang | barytón | Adolf Edgar Licho |
Obsah
Prvé dejstvo
Generálova dcéra Liza, sa zaľúbi do čínskeho veľvyslanca Su-Čonga, ktorému dá prednosť pred svojím kamarátom z detstva dôstojníkom Františkom Pottensteinom. Su-Čong tiež miluje Lizu, ale obaja sa snažia utajiť svoje city, až kým Su-Čonga zavolajú späť do vlasti, kde ho chcú vymenovať za ministra. V tej chvíli si namiesto rozlúčky vyznajú lásku a Liza sa rozhodne ísť so Su-Čongom do Číny.
Druhé dejstvo
Su-Čong v Číne získava vyznamenanie. Avšak konzervatívne zmýšľajúcim čiňanom vedeným Su-Čongovým strýkom, Čangom, sa vôbec nepáči európska žena so svojimi cudzími zvykmi, ktorými silne vplýva aj na Su-Čongovu sestru Mi. Čang preto nalieha na Su-Čonga, že človek v jeho postavení sa musí oženiť so štyrmi čínskymi urodzenými slečnami. Su-Čong nakoniec súhlasí, ale len formálne, pretože Lizy sa nemieni vzdať. Pottenstein, ktorý Lizu odprevadil do Číny a stihol sa aj zaľúbiť do Mi, však Lize prezradí čo sa chystá. Keď tú „formálnu“ svadbu potvrdí aj Su-Čong a navyše sa spáva prihrublo, Liza sa rozhodne ujsť. Su-Čong aby tomu zabránil, postaví pred dvere paláca stráže.
Tretie dejstvo
Pottenstein chce Lize pomôcť a jediný na koho sa môže obrátiť o pomoc je Mi. Rozhodnú sa utiecť cez kaplnku, ale tam nečakane stretnú Su-Čonga. Ten však už vie, že je všetkému koniec a Lizu až príliš miluje, takže nakoniec jej sám pomôže opustiť palác. S Lizou odchádza aj Pottenstein. Su-Čong ostáva sám so svojou sestrou a obaja smútia za svojimi láskami. Su-Čong sestru upozorní, že nesmie plakať, pretože tvár Číňana sa musí stále usmievať bez ohľadu na to, ako mu krváca srdce ...