Zem úsmevov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pescan (diskusia | príspevky)
d typo
Lehar (diskusia | príspevky)
+ tab.
Riadok 6: Riadok 6:


__NOTOC__
__NOTOC__

==Hlavné postavy==
{| class="wikitable"
!Postava
![[Hlasový obor]]
!Obsadenie na premiére,<br> 10. Október [[1929]]<br>(Dirigent: Franz Lehár)
|-
|Princ Sou-Chong
|[[tenor]]
|[[Richard Tauber]]
|-
|Lisa
|[[soprán]]
|[[Vera Schwarz]]
|-
|Gróf Gustáv von Pottenstein
|[[tenor]]
|Willi Stettner
|-
|Mi - ''sestra Sou-Chonga''
|[[soprán]]
|Hella Kürty
|-
|Tschang
|[[barytón]]
| Adolf Edgar Licho
|}


== Obsah ==
== Obsah ==

Verzia z 10:35, 26. október 2009

Zem úsmevov alebo Krajina úsmevov[chýba zdroj] (nem. Das Land des Lächelns) je opereta v troch dejstvách, ktorú skomponoval Franz Lehár. Vznikla prepracovaním staršej Lehárovej operety nazvanej Žltý kabát (kazajka) (nem. Die gelbe Jacke).

Premiéra pôvodnej operety sa konala 9. februára 1923 v Theater an der Wien vo Viedni. Libreto, ktoré bolo menej kvalitné, napísal Victor Léon. Svoj výrazný úspech dosiahla táto opereta až po prepracovaní a uvedení pod novým názvom, Zem úsmevov. Prepracovanie operety navrhol Lehárovi jeho priateľ, tenorista Richard Tauber. Libreto bolo vylepšené a šťastný koniec operety bol zmenený na smutný. Opereta Zem úsmevou je považovaná za špičkové dielo Franza Lehára.

Premiéra prepracovanej operety sa uskutočnila 10. októbra 1929 v Metropol Theater v Berlíne. Libreto Victora Léona v nemeckom jazyku prepracovali Ludwig Herzer a Fritz Löhner.


Hlavné postavy

Postava Hlasový obor Obsadenie na premiére,
10. Október 1929
(Dirigent: Franz Lehár)
Princ Sou-Chong tenor Richard Tauber
Lisa soprán Vera Schwarz
Gróf Gustáv von Pottenstein tenor Willi Stettner
Mi - sestra Sou-Chonga soprán Hella Kürty
Tschang barytón Adolf Edgar Licho

Obsah

Prvé dejstvo

Generálova dcéra Liza, sa zaľúbi do čínskeho veľvyslanca Su-Čonga, ktorému dá prednosť pred svojím kamarátom z detstva dôstojníkom Františkom Pottensteinom. Su-Čong tiež miluje Lizu, ale obaja sa snažia utajiť svoje city, až kým Su-Čonga zavolajú späť do vlasti, kde ho chcú vymenovať za ministra. V tej chvíli si namiesto rozlúčky vyznajú lásku a Liza sa rozhodne ísť so Su-Čongom do Číny.

Druhé dejstvo

Su-Čong v Číne získava vyznamenanie. Avšak konzervatívne zmýšľajúcim čiňanom vedeným Su-Čongovým strýkom, Čangom, sa vôbec nepáči európska žena so svojimi cudzími zvykmi, ktorými silne vplýva aj na Su-Čongovu sestru Mi. Čang preto nalieha na Su-Čonga, že človek v jeho postavení sa musí oženiť so štyrmi čínskymi urodzenými slečnami. Su-Čong nakoniec súhlasí, ale len formálne, pretože Lizy sa nemieni vzdať. Pottenstein, ktorý Lizu odprevadil do Číny a stihol sa aj zaľúbiť do Mi, však Lize prezradí čo sa chystá. Keď tú „formálnu“ svadbu potvrdí aj Su-Čong a navyše sa spáva prihrublo, Liza sa rozhodne ujsť. Su-Čong aby tomu zabránil, postaví pred dvere paláca stráže.

Tretie dejstvo

Pottenstein chce Lize pomôcť a jediný na koho sa môže obrátiť o pomoc je Mi. Rozhodnú sa utiecť cez kaplnku, ale tam nečakane stretnú Su-Čonga. Ten však už vie, že je všetkému koniec a Lizu až príliš miluje, takže nakoniec jej sám pomôže opustiť palác. S Lizou odchádza aj Pottenstein. Su-Čong ostáva sám so svojou sestrou a obaja smútia za svojimi láskami. Su-Čong sestru upozorní, že nesmie plakať, pretože tvár Číňana sa musí stále usmievať bez ohľadu na to, ako mu krváca srdce ...