Lucien Kroll: Rozdiel medzi revíziami
d Lucien kroll premiestnená na Lucien Kroll: pravopis |
d urgent |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{urgentne upraviť|20091210}} |
|||
Lucien Kroll |
Lucien Kroll |
||
Verzia z 15:03, 10. december 2009
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 10. 12. 2009, k zmazaniu dôjde 24. 12. 2009. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Lucien Kroll}} --~~~~ |
Lucien Kroll
Lucien Kroll sa narodil v Bruseli, v Belgicku 13. marca 1927. Po absolvovaní Ecole Supérieure de la Cambre (Brusel) s titulom architekta, pokračoval v štúdiu urbanizmu na Institut Supérieur de la Cambre a na Institut Supérieur International d'Urbanisme taktiež v Bruseli. Na začiatku spolupracoval s Charlesom Vandehovem v Bruseli (1951 – 1957) Počas rokov 1950 až 1960 postavil niekoľko menších diel, vrátane domov, expozícií a škôl, ale aj sakrálne objekty, vrátane kostolov a niekoľko budov pre cirkev. Najznámejšie stredisko ecume Nique de Dom Lambert Bauduin v kláštore v Chevetogne (1963-5). Jeho prvé zákazky mimo Belgicka boli benediktínsky kláštor, výrobné a administratívne budovy v Butare vo Rwande, v Afrike (1962-70). Až v roku 1970 si však založil vlastný a ateliér „Lucien Kroll“.
Svojou architektúrou sa snažil poukázať na svoje presvedčenie že funkcionalizmus prestáva fungovať, a že moderna je v podstate totálne barbarstvo. Jeho práce boli tzv. „riadené anarchie“. Od začiatku svojej kariéry sa Kroll upriamoval na ľudový štýl, ktorý sa nevykazoval "progresivitou", ale zahŕňal obmedzené použitie jednoduchých foriem a materiálov. Obľubuje kompozície tvorené zmiešavaním materiálov, pričom pôsobia ako náhodne usporiadané, preferuje zvetralé materiály a materiály, ktoré komunikujú s vegetáciou, pričom sa snaží aby jeho stavby pôsobili dojmom vzdušnosti- ľahkosti. Lucien Kroll bol výrazne inšpirovaný tvorbou rakúskeho architekta Hundertwassera, u ktorého tiež dominovali nedostatok symetrie, chaotické a rôzne farby.
Diela
Jeho najvýznamnejšou stavbou je internát lekárskej fakulty na Université Catholique, Woluvé-St-Lambert, Brusel (1970-82).
Meme je názov budovy v areáli študentov Woluwe St Lamert v Bruseli. Je to vlastne pomník venovaný demokratickému hnutiu v Európe a zároveň táto stavba znamenala prielom v života Krolla ako architekta. Budova sa skladá z 20 bytov, 60 ateliérov, 200 izieb, 6 skupín domov, reštaurácie, kina, divadla, obchodov, škôlky, úradov, pošty a niekoľko kaviarní. Z plánovaných 40.000 m2 je nakoniec iba 20.000m2.
K ďalším jeho dielam patria:
Skupina domov v Auderghem (1959) Ekumenické centrum pre Chevetogne (1963)
Alma stanice metra, Brusel (1978)
Bytový objekt v Cergy-Pontoise (1977-83) ) a Marne-la-Vallée (1980-3). École technique à Belfort, Francúzsko (1983) College Michelet Saint-Ouen, Francúzsko (1988) Sociálne byty v Haarleme, Holandsko (1985-7) 'Ecolonia', Alphen aan - den-Rijn (1989-53) La Maison de la nature, Belfort (1990-2) Bethoncourt-Montbéliard (1990-3) Lycée en Haute Qualité environmental, Caudry (1997-2001) High School HQE na Caudry, Francúzsko (1998)