Lucien Kroll

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lucien Kroll
belgický architekt
Narodenie13. marec 1927
Brusel, Belgicko
Úmrtie2. august 2022 (95 rokov)
Alma materÉcole Supérieure de la Cambre v Bruseli
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Lucien Kroll

Lucien Kroll (* 13. marec 1927, Brusel, Belgicko – † 2. august 2022)[1] bol belgický architekt.

Po absolvovaní École Supérieure de la Cambre (Brusel) s titulom architekta pokračoval v štúdiu urbanizmu na Institut Supérieur de la Cambre a na Institut Supérieur International d'Urbanisme taktiež v Bruseli. Na začiatku spolupracoval s Charlesom Vandenhovem v Bruseli (1951 – 1957). Počas rokov 19501960 postavil niekoľko menších diel, vrátane domov, expozícií a škôl, ale aj sakrálne objekty, vrátane kostolov a niekoľkých budov pre cirkev, najznámejšie je stredisko Ecume Nique de Dom Lambert Bauduin v kláštore v Chevetogne (1963 – 1965). Jeho prvé zákazky mimo Belgicka boli benediktínsky kláštor, výrobné a administratívne budovy v Butare vo Rwande, v Afrike (1962 – 1970). Až v roku 1970 si však založil vlastný ateliér „Lucien Kroll“.

Svojou architektúrou sa snažil poukázať na svoje presvedčenie, že funkcionalizmus prestáva fungovať, a že moderna je v podstate totálne barbarstvo. Jeho práce boli tzv. „riadené anarchie“. Od začiatku svojej kariéry sa Kroll upriamoval na ľudový štýl, ktorý sa nevykazoval „progresivitou“, ale zahŕňal obmedzené použitie jednoduchých foriem a materiálov. Obľubuje kompozície tvorené zmiešavaním materiálov, pričom pôsobia ako náhodne usporiadané, preferuje zvetrané materiály a materiály, ktoré komunikujú s vegetáciou, pričom sa snaží aby jeho stavby pôsobili dojmom vzdušnosti – ľahkosti. Lucien Kroll bol výrazne inšpirovaný tvorbou rakúskeho architekta Hundertwassera, u ktorého tiež dominovali nedostatok symetrie, chaotické a rôzne farby.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho najvýznamnejšou stavbou je internát lekárskej fakulty na Université Catholique, Woluvé-St-Lambert, Brusel (1970 – 1982).

Meme je názov budovy v areáli študentov Woluwe St Lamert v Bruseli. Je to vlastne pomník venovaný demokratickému hnutiu v Európe a zároveň táto stavba znamenala prielom v života Krolla ako architekta. Budova sa skladá z 20 bytov, 60 ateliérov, 200 izieb, 6 skupín domov, reštaurácie, kina, divadla, obchodov, škôlky, úradov, pošty a niekoľko kaviarní. Z plánovaných 40 000 m² je nakoniec iba 20 000 m².

K ďalším jeho dielam patria:

  • Skupina domov v Auderghem (1959)
  • Ekumenické centrum pre Chevetogne (1963)
  • Alma stanice metra, Brusel (1978)
  • Bytový objekt v Cergy-Pontoise (1977 – 1983) a Marne-la-Vallée (1980 – 1983)
  • École technique à Belfort, Francúzsko (1983)
  • College Michelet Saint-Ouen, Francúzsko (1988)
  • Sociálne byty v Haarleme, Holandsko (1985 – 1987)
  • 'Ecolonia', Alphen aan – den-Rijn (1989 – 1953)
  • La Maison de la nature, Belfort (1990 – 1992)
  • Bethoncourt-Montbéliard (1990 – 1993)
  • Lycée en Haute Qualité environmental, Caudry (1997 – 2001)
  • High School HQE na Caudry, Francúzsko (1998)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Obituary for the architect Lucien Kroll: disarming modernity [online]. newsingermany.com, 2022-08-03, [cit. 2022-08-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lucien Kroll

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]