Grónčina: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: scn:Lingua groenlannisa |
d robot Zmenil: fo:Grønlendskt mál; kozmetické zmeny |
||
Riadok 6: | Riadok 6: | ||
počet hovoriacich = 54 000 | |
počet hovoriacich = 54 000 | |
||
poradie = nenachádza sa v prvej 100 | |
poradie = nenachádza sa v prvej 100 | |
||
klasifikácia = [[Eskimácko-aleutské jazyky]]<br/> |
klasifikácia = [[Eskimácko-aleutské jazyky]]<br /> |
||
[[Inuitské jazyky]]<br/>| |
[[Inuitské jazyky]]<br />| |
||
písmo = [[Latinka]] | |
písmo = [[Latinka]] | |
||
úradný = [[Grónsko]] | |
úradný = [[Grónsko]] | |
||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
'''Grónčina''' (grónsky '''''Kalaallisut''''') je jazyk patriaci do východo[[inuitčina|inuitskej]] skupiny jazykov (tzv. [[eskimáčtina]]). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]], ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. [[Gróni]] sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis. |
'''Grónčina''' (grónsky '''''Kalaallisut''''') je jazyk patriaci do východo[[inuitčina|inuitskej]] skupiny jazykov (tzv. [[eskimáčtina]]). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov [[Grónsko|Grónska]], nie len [[Eskimáci]], ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. [[Gróni]] sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na [[Sibír]]i hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis. |
||
==Pravopis== |
== Pravopis == |
||
Grónčina se píše [[latinské písmo|latinkou]]. Písaná grónčina je založená na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]]-[[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]]. Dovtedy sa miesto [[q]] používalo Kra ('''ĸ'''). |
Grónčina se píše [[latinské písmo|latinkou]]. Písaná grónčina je založená na gramatike [[Samuel Kleinschmidt|Samuela Kleinschmidta]] ([[1814]]-[[1886]]) z roku [[1851]]. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku [[1973]]. Dovtedy sa miesto [[q]] používalo Kra ('''ĸ'''). |
||
Riadok 32: | Riadok 32: | ||
==Nárečia== |
== Nárečia == |
||
Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta [[Upernavik]] sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia. |
Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta [[Upernavik]] sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia. |
||
Riadok 41: | Riadok 41: | ||
==Gramatika== |
== Gramatika == |
||
Grónčina o [[polysyntetický jazyk]] – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru. |
Grónčina o [[polysyntetický jazyk]] – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru. |
||
Riadok 47: | Riadok 47: | ||
Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 [[Pády|pádov]] ([[absolutív]], [[relatív]], [[equatív]], [[inštrumentál]], [[lokatív]], [[allatív]], [[ablatív]], [[prolatív]], [[nominatív]] a [[akuzatív]]). |
Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 [[Pády|pádov]] ([[absolutív]], [[relatív]], [[equatív]], [[inštrumentál]], [[lokatív]], [[allatív]], [[ablatív]], [[prolatív]], [[nominatív]] a [[akuzatív]]). |
||
===Slovesá=== |
=== Slovesá === |
||
Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla). |
Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla). |
||
Riadok 119: | Riadok 119: | ||
==Externé odkazy== |
== Externé odkazy == |
||
* [http://www.oqaasileriffik.gl/ Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny] |
* [http://www.oqaasileriffik.gl/ Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny] |
||
* [http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=kal Grónčina na Ethnologue] |
* [http://www.ethnologue.com/show_language.asp?code=kal Grónčina na Ethnologue] |
||
* [http://www.philology.ru/linguistics4/vakhtin-97a.htm Gramatika grónčiny v ruštine] |
* [http://www.philology.ru/linguistics4/vakhtin-97a.htm Gramatika grónčiny v ruštine] |
||
* ''Arctic Languages: An Awakening'', ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 [http://unesdoc.unesco.org/images/0008/000861/086162e.pdf PDF formát on-line na stránkach UNESCO]. (aj iné inuitské jazyky) |
* ''Arctic Languages: An Awakening'', ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 [http://unesdoc.unesco.org/images/0008/000861/086162e.pdf PDF formát on-line na stránkach UNESCO]. (aj iné inuitské jazyky) |
||
* Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN |
* Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západnogrónskeho dialektu) |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Riadok 145: | Riadok 145: | ||
[[eu:Groenlandiera]] |
[[eu:Groenlandiera]] |
||
[[fi:Grönlannin kieli]] |
[[fi:Grönlannin kieli]] |
||
[[fo:Grønlendskt |
[[fo:Grønlendskt mál]] |
||
[[fr:Groenlandais (langue)]] |
[[fr:Groenlandais (langue)]] |
||
[[gl:Lingua grenlandesa]] |
[[gl:Lingua grenlandesa]] |
Verzia z 04:07, 12. január 2010
Grónčina (grónsky Kalaallisut) je jazyk patriaci do východoinuitskej skupiny jazykov (tzv. eskimáčtina). Hovorí ňou 54 000 obyvateľov Grónska, nie len Eskimáci, ale aj dánski emigranti. Od júna 2009 je grónčina jediným úradným jazykom Grónska. Dovtedy bola úradným jazykom spolu s dánčinou. Gróni sú 100% gramotní. Eskimáci v Kanade, USA a na Sibíri hovoria podobnými jazykmi, ale nemajú rovnaký pravopis.
Pravopis
Grónčina se píše latinkou. Písaná grónčina je založená na gramatike Samuela Kleinschmidta (1814-1886) z roku 1851. Oficiálne pravopisné pravidlá boli zavedené v roku 1973. Dovtedy sa miesto q používalo Kra (ĸ).
Namiesto úvodzoviek sa v grónčine používajú symboly: ›...‹ a »...«.
Abeceda: A a E e F f G g H h I i J j K k L l M m N n O o P p Q q R r S s T t U u V v
V slovách prevzatých z dánčiny sa vyskytuje aj: Bb, Cc, Dd, Ww, Xx, Yy, Zz, Øø, Öö a Åå.
Nárečia
Grónčina sa delí na 3 hlavné nárečia. V okolí mesta Upernavik sa vyskytuje zváštna forma tohto nárečia.
- Západné nárečie (Kitaa, Kalaallisut) je najrozšírenejšie a je základom spisovnej grónčiny. Hovorí ním asi 54 000 ľudí.
- Východné nárečie (Tunu, Tunumiit oraasiat) používa asi 3 000 ľudí.
- Severné nárečie (Avanersuaq, Avanersuarmiutut) sa používa v okolí mesta Qaanaaq (dánsky Thule). Hovorí ním menej ako 1 000 ľudí. Je najviac odlišné od ostatných nárečí, a preto sa niekedy označuje aj ako samostatný jazyk inuktun. Najviac sa mu podobá v Kanade používanémuinuitskému jazyku inuktitut.
Gramatika
Grónčina o polysyntetický jazyk – veľa slov sa spája do jedného dlhého slova, ktoré však v slovenčine môže znamenať celú vetu. Napr.: Niuerniarsuataartarpusi (Ni'u'ver'ni'jar'su'va'taar'tar'pu'si) – Kupuješ veľa tovaru.
Grónčina rozlišuje jednotné a množné číslo. Má 4 osoby a 10 pádov (absolutív, relatív, equatív, inštrumentál, lokatív, allatív, ablatív, prolatív, nominatív a akuzatív).
Slovesá
Slovínky uvádzajú slovesá v 3. osobe jednotného čísla. Prítomný čas a minulé časy majú rovnaké tvary. Grónčina časuje podobne ako slovenčiny (3 osoby jedného a 3 osoby množného čísla).
Skloňovanie slovesa hovoriť (oqarpoq)
ja hovorím | oqarpunga | my hovoríme | oqarpugut | |
ty hovoríš | oqarputit | vy hovoríte | oqarpusi | |
on/a hovorí | oqarpoq | oni hovoria | oqarput |
Ukážka grónčiny
slovensky | grónsky |
---|---|
Dobrý deň | Inuugujoq, kutta! |
Ahoj | Aluu! |
Ako se máš? | Qanoq-ipit? |
Áno | Aap |
Nie | Naagga |
Ako sa voláš? | Qanoq ateqarpit? |
Odkiaľ si? | Suminngaaneerpit? |
Hovoráš anglicky? | Tuluttut oqalusinnaavit? |
Ďakujem. | Qujanaq |
1 | ataaseq |
2 | marluk |
3 | pingasut |
4 | sisamat |
5 | tallimat |
6 | arfinillit |
7 | arfineq marluk |
8 | arfineq pingasut |
9 | qulingiluat |
10 | qulit |
Externé odkazy
- Oqaasileriffik - Sekretariát grónčiny
- Grónčina na Ethnologue
- Gramatika grónčiny v ruštine
- Arctic Languages: An Awakening, ed: Dirmid R. F. Collis. ISBN 92-3-102661-5 PDF formát on-line na stránkach UNESCO. (aj iné inuitské jazyky)
- Sadock, J. M. (2003). A grammar of Kalaallisut: (West Greenlandic Inuttut). Languages of the world, 162. München: Lincom. ISBN 3-89586-234-7 (Gramatika grónčiny, západnogrónskeho dialektu)