Achája (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
chýba zhrnutie úprav
d (robot Pridal: hu:Achaea)
[[Súbor:GreeceAchaea.png|right|200px|thumb|Poloha Acháje]]
'''Achája''', (novogr[[Gréčtina|gr.]] ''Achaía''Αχαΐα (Achaia), je historická [[krajina]] a Prefektúra ([[Nomos]]) na severe [[Peloponéz]]u v [[Grécko|Grécku]]. Hlavné mesto je [[Patra]], ktorá je zároveň najväčším mestom [[Peloponéz]]u. V Acháji žije okolo 300 000 obyvateľov. Nachádzajú sa tu známe pohoria ako Omplos, Chelmos a Erymanthos.
 
==História==
Od konca 2. tis. pred Kr. obývaná [[Achákci|Achájcami]], s kultovým centrom [[Heliké]]
([[373 pred Kr.]] zničené zemetrasením), potom [[Patras]].
 
'''Starovek'''
Roku 27 pred Kr. tu vznikla rímska provincia s centrom v Korinte zahřňajúca celé Grécko - pozri [[Achája (rímska provincia)]].
 
Prví obyvatelia boli [[Pelasgovia]], ktorí kraj nazývali Αιγιάλεια (Aigialeia), no už okolo roku 3000 pred Kr. sa tu usadzuje grécky kmeň [[Achájci|Achájcov]], ktorí zároveň dali meno tomuto kraju. Približne v 14-12 stor. pred Kr. tadiaľto prechádza grécky kmeň [[Dóri|Dórov]], ale neusadil sa tu, achájske obyvateľstvo tu ostalo kontinuálne žiť. Existuje však aj iná teória o osídlení Acháje, podľa ktorej tu Pelasgovia žili až do 15 stor pred Kr. a následne sa tu usadil grécky kmeň [[Ióni|Iónov]], ktorý tu sídlil až do Dórskej invázie. Po dórskom vpáde vraj ušlo veľa Achajcov z rôznych končín Peloponézu do Aigialeia, ktorá sa odvtedy nazýva Achája. Achajci sa tu mali premiešať s Iónmi a Pelasgami. V roku 1082 pred Kr. bolo postavené mesto [[Patra]] a neskôr [[Leontio]]. Neskôr tu vzniklo spoločenstvo mestských štátov pod vedením mesta [[Heliké]]. Tak tu okolo roku 800 pred Kr. vznikol Achájsky spolok, hlavné mesto sa presunulo s Heliké do [[Aigio|Aigiónu]]. V 4 stor. pred Kr. Acháju ovládli [[Macedónci]], ale po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] Achájci vyhlásili nezávyslosť a obnovili svoj spolok, ktorý ovládol skoro celý [[Peloponéz]] a stal sa popri Macedónií najvýznamnejším štátom Grécka. V 2 stor. pred Kr. sa však Grécko dostáva pod vplyv Rimanov, ktorí nakoniec ovládnu aj Acháju. Od roku 146 pred Kr. je Grécku súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]. Bola tu vytvorená provincia Achaia, ktorá zahrňovala veľkú časť Grécka. Postupne sa začína christianizácia kraja, prosperovalo hlavne mesto Patra. Od roku 395 je Achája súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. Medzi 3-5 storočí bola Achája vyplienená [[Góti|Gótmi]] a [[Huni|Hunmi]].
== Externé odkazy ==
* {{filit|fva/achaja.html}}
 
'''Byzancia'''
 
V 6 stor. sa do [[Grécko|Grécka]] dostávajú [[Slovania]], ktorí sa usadili predovšetkým na západnom Peloponéze, teda aj v Acháji. Prežilo iba dobre opevnené mesto Patra. Byzantská vláda proti nim podnikala viac operácií. Achájskí Slovania proti tomu povstali v roku 783 a v roku 805, kedy zaútočili na osady miestnych [[Gréci|Grékov]] a pokúsili sa dobyť aj mesto Patra, ale tu boli byzantskou armádou definitívne zničení. Byzantská vláda sa nad celým Gréckom obnovila a Slovania boli presídlovaní do [[Anatólia|Anatólie]]. Máme správy o tom, že do Acháje sa usadilo grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, [[Sicília|Sicílie]] a Anatólie na posilnenie tamojšej gréckej populácie. Malé slovanské etnikum sa v Acháji utiahlo do horských oblastí a vytvorili si tu pár dedín, ktoré sa odvtedy nazývajú Nezerochoria, meno je odvodené od slovanského kmeňa Ezeritov (Nezeritov) a gréckeho slova ''choria (dediny)'', teda dediny Ezeritov. V Nezerochorií však Slovania-Ezeriti narazili na pôvodné obyvateľstvo Grékov, s ktorými sa hneď pomiešali a tak sa hellenizovali. V 13 stor. Acháju ovládli Európania a v 15 stor. [[Turci]]. V tomto období sa južne a východne od mesta Patra usadili albánski [[Arvaniti]], územia nimi osídlené však neboli veľké, takže netvorili ani 5% celkového obyvateľstva Acháje.
 
'''Turkokratia'''
 
Najvýznamnejším mesto tejto doby bolo tiež mesto Patra, prosperovala však aj Vostitsa (Staroveký Aigíon) a [[Kalavryta]]. V roku 1770 tu [[Gréci]] proti Turkom povstali, ale neúspešne, ich povstanie bolo potlačené. V roku 1821 však vypuklo nové grécke povstanie, [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá vypukla práve v Acháji, v kláštore [[Agia Laura]], kde metropolita mesta Patra Germanos vztýčil grécku vlajku, symbol povstalcov a započal povstanie proti Turkom. Gréci rýchlo ovládli Vostitsu, Patru a Kalavrytu. Práve Vostitsa (Aigio) bolo vôbec prvé oslobodené grécke mesto. Po oslobodení Grécka vzyšli z Acháje mnohí politici, ako napríklad predseda vlády [[Venizelos Roufos]], [[Andreas Michalakopoulos]], či grécky diktátor zo 60. rokov minulého storočia [[Georgios Papadopoulos]].
 
==Súčastnosť==
 
V 20 stor. sa mnohí obyvatelia Acháje vysťahovali za lepším životom do neďalekých [[Atény|Atén]]. Okrem mesta Patra sú tu mestá [[Aigio]] (premenované z Vostitsa), [[Kalavryta]] či Aigira. Z prímorského mesta Rio vedie most Charilaosa Trikoupisa, ktorý spojuje [[Peloponéz]] s mestom [[Antirrio]] v [[Akarnánia|Akarnánií]].
 
 
 
[[Kategória:Geografia Grécka]]
[[Kategória:Historické územia]]
[[Kategória:Staroveké Grécko]]
1 266

úprav

Navigačné menu