Lidové noviny: Rozdiel medzi revíziami
d mínus výhonok |
upresnenie, popis obrazka |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Obrázok:Praha, Anděl, Sídlo MF a LN II.JPG|right|thumb|Budova Lidových |
[[Obrázok:Praha, Anděl, Sídlo MF a LN II.JPG|right|thumb|Budova mediálnej skupiny [[MAFRA]], vydavateľa Lidových novín a [[MF DNES|Mladej fronty DNES]] na [[Anděl]]u v [[Praha|Prahe]]]] |
||
'''Lidové noviny''' sú [[Česko|český]] denník založený v roku [[1893]] v [[Brno|Brne]]. |
|||
V denníku publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal denník vychádzať a po komunistickom prevrate bolo vydávanie denníku nakoniec v roku [[1952]] zastavené. V roku [[1987]] bolo vydávanie obnovené ilegálne a v roku [[1989]] legálne. |
|||
Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v českej republike uverejňovali politickú [[karikatúra|karikatúru]]. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. [[Karel Čapek]], [[Josef Čapek]], [[Eduard Bass]], [[Karel Poláček]], [[Rudolf Těsnohlídek]], [[Jiří Mahen]], [[Jan Drda]], [[Václav Řezáč]], ale i prezidenti [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a [[Edvard Beneš]]. |
Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v českej republike uverejňovali politickú [[karikatúra|karikatúru]]. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. [[Karel Čapek]], [[Josef Čapek]], [[Eduard Bass]], [[Karel Poláček]], [[Rudolf Těsnohlídek]], [[Jiří Mahen]], [[Jan Drda]], [[Václav Řezáč]], ale i prezidenti [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a [[Edvard Beneš]]. |
||
Riadok 7: | Riadok 8: | ||
V roku [[1987]] titul Lidové noviny obnovila skupina [[disident|disidentov]], ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári [[1988]]. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku [[1990]] začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou [[Lidová demokracie|Lidovou demokracií]] (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky. |
V roku [[1987]] titul Lidové noviny obnovila skupina [[disident|disidentov]], ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári [[1988]]. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku [[1990]] začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou [[Lidová demokracie|Lidovou demokracií]] (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky. |
||
Lidové noviny patria mediálnej skupine [[MAFRA]], ktorá je súčasťou [[Nemecko|nemeckého]] vydavateľstva [[Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft]], ktoré v Českej republike vydáva i denník [[Mladá fronta DNES]]. |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
[[Kategória:Denníky v Česku]] |
[[Kategória:Denníky v Česku]] |
Verzia z 22:31, 8. február 2010
Lidové noviny sú český denník založený v roku 1893 v Brne.
V denníku publikovalo mnoho slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal denník vychádzať a po komunistickom prevrate bolo vydávanie denníku nakoniec v roku 1952 zastavené. V roku 1987 bolo vydávanie obnovené ilegálne a v roku 1989 legálne.
Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v českej republike uverejňovali politickú karikatúru. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. Karel Čapek, Josef Čapek, Eduard Bass, Karel Poláček, Rudolf Těsnohlídek, Jiří Mahen, Jan Drda, Václav Řezáč, ale i prezidenti Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš.
V roku 1987 titul Lidové noviny obnovila skupina disidentov, ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári 1988. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku 1990 začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou Lidovou demokracií (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky.
Lidové noviny patria mediálnej skupine MAFRA, ktorá je súčasťou nemeckého vydavateľstva Rheinisch-Bergische Druckerei- und Verlagsgesellschaft, ktoré v Českej republike vydáva i denník Mladá fronta DNES.