Neoklasicizmus: Rozdiel medzi revíziami
maliarstvo |
d Verzia používateľa 95.102.214.252 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TXiKiBoT |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
== Architektúra == |
== Architektúra == |
||
{{hlavný článok|Neoklasicizmus (architektúra)}} |
{{hlavný článok|Neoklasicizmus (architektúra)}} |
||
== Maliarstvo == |
|||
Neoklasicistické myslenie bolo v 18. Storočí v podstate reformné: volalo po obnovení antických noriem v morálke, po vážnosti a idealizme. Maliari aj spisovatelia sa v atmosfére spoločenského nepokoja s týmito požiadavkami rázom stotožnili. Neoklasicizmus mal v sebe istý propagandistický potenciál, ktorý sa naplno rozvinul vo Francúzskej revolúcii. |
|||
Vznešený klasický a vyvážený bol predovšetkým štýl Jacquesa-Louise Davida (1748-1826). Prvé velké neoklasicistické plátno-Prísaha Horatiov, ktoré David vytvoril v rokoch 1784-1785, je síce teatrálne, ale poctivé. Vystihuje drámu a dôležitosť okamihu, kedy traja Rimania naťahujúci ruky k svojmu otcovi s mečami, prisahajú na život a na smrť, že budú brániť svoju vlasť. Ďaľšími významnými obrazmi sú napr. Madam Récamierová alebo Maratova smrť. |
|||
Hlavným predstaviteľom je Ingres (Jean-Auguste Dominique, 1780-1867). Bol ovplyvnený Davidom, ktorý bol jeho učiteľom. Vášnivo obdivoval Raffaela, v ktorom videl dokonalého predchodca klasicizmu. Snažil sa svojimi dielami podať určité posolstvo. Rád zobrazoval ženské pozadia – nie však skutočných, ale podľa jeho predstáv. Dokazuje to aj obraz La Grande Odalisque, kde sa vyžil v zobrazení línie pozdĺž celého chrbáta. Ďaľšie jeho diela: Kúpajúca sa žena, Thetis rozptylujúca Jupitera, Portrét Edmy Bochetovej, Hlava sv. Jána, Raffaelova svadba, Homérova apoteóza. |
|||
== Socharstvo == |
|||
Prvým skutočne neoklasicistickým sochárom bol Antonio Canova (1757-1822). Svoju umeleckú dráhu začal v Benátkach. Naväzoval na štýl starého Grécka a Ríma. Jeho najslávnejším súsoším sa staly Tri Grácie. |
|||
== Zdroje == |
== Zdroje == |
Verzia z 18:07, 2. apríl 2010
Neoklasicizmus alebo novoklasicizmus je umelecký smer v hudbe, literatúre, divadle a architektúre. Vychýdza z obdobia romantizmu (hlavne z konca obdobia), ktorý kladie dôraz na intelekt, na prísne vyváženú formu a na svojrázny tvar umeleckého diela. Podporoval ho popredný kritik F. X. Šalda, ktorý v tej dobe smeroval od individualizmu k poriadku, k nadosobnému poslániu umenia.
Literatúra
Autori v literatúre sa svojimi témami obyčajne vracali do minulosti, neusilovali sa ale zachytit dobový kolorit, išlo o spodobenie nadčasových, základných rysov osudu človeka vo svete. Ich cieľom neboli osobné dojmi, ani psychologická analýza, ale neosobné rozprávanie.
Typické rysy: tvarová kázeň, štylová jednota, presnosť a precíznosť vyjadrenia, kompozičná vyváženosť; nevyzdvihujú cit, ale intelekt, nadčasové javy.
Typické žánre pre novoklasicizmus boli poviedka a novela.
Hudba
Architektúra
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Novoklasicismus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).