František Xaver Šalda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
František Xaver Šalda
český literárny kritik, novinár a spisovateľ
český literárny kritik, novinár a spisovateľ
Narodenie22. december 1867
Liberec, Česko
Úmrtie4. apríl 1937 (69 rokov)
Praha, Česko
PodpisFrantišek Xaver Šalda, podpis
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Xaver Šalda

František Xaver Šalda (* 22. december 1867, Liberec[1] – † 4. apríl 1937, Praha) bol český literárny kritik, novinár a spisovateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval právo, ale štúdium nedokončil. V roku 1906 však obhájil na filozofickej fakulte doktorát z umelecko-historickej problematiky (s prihliadnutím na predtým publikované texty z literárnej a umeleckej kritiky).

Pôsobil od roku 1919 ako profesor románskych literatúr na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.[2]

Niekedy býva považovaný za vodcovskú osobnosť literárnej generácie 90. rokov. Bol spoluautorom Manifestu Českej moderny. V rokoch 1894 – 1908 písal pre redakciu Ottovho slovníka náučného heslá z českej, nemeckej, francúzskej a anglickej literatúry a zo svetového maliarstva.

Písal do mnohých časopisov (Literární rozhledy, Novina, Česká kultura, Kmen[3], Volné směry, Literární listy), kde sa venoval otázkam a problémom výtvarného umenia, literatúry, kultúry i politiky.

Od roku 1925 vydával časopis Tvorba (časopis pre kritiku a umenie; zaujímavosťou je, že na jeseň 1928, teda v čase, keď bola perzekvovaná komunistická tlač, odovzdal časopis Juliusovi Fučíkovi, ktorý ho s prestávkami riadil až do roku 1938). V rokoch 1928 – 1937 vydával Šaldův zápisník, v ktorom uverejňoval predovšetkým svoje umelecké kritiky a eseje, ale aj básne, prózu a politickú publicistiku.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho dielo vyznačuje kritická reakcia na pozitivizmus. K najdôležitejším zdrojom jeho inšpirácie patrilo kresťanstvo, vitalizmus, Nietzscheho filozofia, ďalej literárno teoretické spisy niektorých francúzskych autorov, ktorí z pôvodne pozitivistického východiska naznačovali medze striktne pozitivistického prístupu (Taine, Guyau, Hennequin, Thibaudet).

Najväčší význam majú jeho práce o literatúre, predovšetkým literárna kritika. Je považovaný za zakladateľa českej modernej kritiky[4]. Bol pravdepodobne najvýraznejším, najoriginálnejším a najlepším českým kritikom v medzivojnovom období.

Jeho kritiky viedli k presadeniu mladých umelcov (veľmi rýchlo doviedol rozpoznať talent). Kriticky posudzoval aj nepodarené zbierky básnikov, ktorých iných diel si vážil.

Požadoval, aby umenie vychádzalo zo života, bolo vnútorne pravdivé a neobmedzené žiadnymi ideologickými požiadavkami. Bol predstaviteľom tzv. duchovedného smeru. Vychádzal zo subjektívneho osobného zážitku a zaujatia dielom, súčasne vysvetľoval objektívne záležitosti literárnych javov.

Prekladal tiež z francúzštiny a angličtiny, zredigoval listy Jaroslava Vrchlického a riadil Melantrichovu knižnicu.

  • 1921 Strom bolesti – básnická zbierka
  • Analyse – poviedka
  • 1912 Život ironický a jiné povídky – súbor poviedok
  • Dřevoryty staré a nové
  • Loutky i dělníci boží – román

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

Literárna veda (eseje, úvahy)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1905 Boje o zítřek – v tomto diele zhrnul svoje názory na literárnu kritiku. Tá má byť literárnej tvorbe inšpiráciou, preto musí byť založená na pochybnosti a zároveň na hľadaní aj kladných stránok diela.
    1. Žiadal novú tvarovú reč.
    2. Kritik musí mať osobný a prežitý pomer k umeniu.
    3. Musí byť vnímavý, citlivý a senzitívny (prežíva pocity).
    4. Kritiku považoval za druh umenia.
    5. Kritik musí byť schopný prebásniť dielo a preniesť ho vo vyšší duchovnejší typ.
    6. Musí mať nielen súcit, ale aj odvahu a chuť nachádzať pravdu.
  • Vědecká kritika – preklad diela Emila Hennequina (francúzsky pozitivista), preklad vydaný v r. 1896
  • 1913 Duše a dílo – problematika romantizmu v poézii, hľadá duchovnú podstatu básnikovej tvorby. Ocenil tu Rousseaua, Máchu a Němcovú.
  • 1924 Antonín Sova
  • 1928 O nejmladší poezii české
  • Básnická osobnost Dantova
  • Antonín Sova
  • Mácha snivec a buřič
  • Básnický typ Jiřího Wolkra
  • O poetismu
  • Dva představitelé poetismu
  • Nová proletářská poezie
  • 1928 O tzv. nesmrtelnosti díla básnického
  • 1928 O nejmladší poezii české
  • 1930 Krásná literatura česká v prvém desetiletí republiky
  • 1930 Jean Arthur Rimbaud, božský rošťák, obsiahla štúdia
  • 1939 Kritické glosy k nové poezii české – posmrtne
  • Syntetism v novém umění – prvá kritická stať; literatúra má byť živá, diela majú zachycovať všetko v pohybe

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Matriční záznam o narození a křtu
  2. František Xaver Šalda v datech na fxsalda.ff.cuni.cz
  3. Antonín Dolenský: Kulturní adresář ČSR, vyd. Českolipská knih– a kamenotiskárna, Česká Lípa, 1936, str.  529
  4. Antonín Dolenský: Kulturní adresář ČSR, vyd. Českolipská knih– a kamenotiskárna, Česká Lípa, 1936, str. 529

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]