Nangá parbat: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: ko:낭가파르밧 |
d robot Odobral: nds-nl:Nanga Parbat |
||
Riadok 80: | Riadok 80: | ||
[[lt:Nanga Parbatas]] |
[[lt:Nanga Parbatas]] |
||
[[mr:नंगा पर्वत]] |
[[mr:नंगा पर्वत]] |
||
[[nds-nl:Nanga Parbat]] |
|||
[[nl:Nanga Parbat]] |
[[nl:Nanga Parbat]] |
||
[[nn:Nanga Parbat]] |
[[nn:Nanga Parbat]] |
Verzia z 22:08, 4. máj 2010
Nanga Parbat | |
---|---|
Výška: | 8 125 metrov |
Zemepisná dĺžka: | 74°35′ 21″ |
Zemepisná šírka: | 35°14′ 15″ |
Poloha: | Pakistan |
Pohorie: | Himaláje |
Horská skupina: | Nanga Parbat |
Prvovýstup: | 1953, Hermann Buhl, Rakúsko |
slovenský prvovýstup: | 1971, Ivan Fiala - Michal Orolín |
Najľahší výstup: | Kinshoferova cesta zo severozápadu |
Nanga Parbat(Nangáparvat, Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8125 m n.m.. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka.
Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív:
- hlavný vrchol - 8125 m n.m.
- južný vrchol 8042 m n.m.
- predvrchol - 7910 m n.m.
- severný vrchol - 7861 m n.m.
- "strieborné zuby" - 7597 m n.m.
- juhovýchodný vrchol - 7530 m n.m.
Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) - 3 300 m a západná (diamirská) - 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.
Nanga Parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
Prvý pokus o výstup na Nanga parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.
V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.
Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.
Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nanga Parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.