Patricij (staroveký Rím)

Patricij (lat. patricius, zo slova patrēs, mn. číslo od pater, otec) bol v starovekom Ríme príslušník vyššej privilegovanej vrstvy, zväčša nejakej bohatej rodiny. Vznik vrstvy patricijov sa datuje do doby kráľa Romula.

Oproti ostatnému obyvateľstvu mali plné politické práva a zastávali mnoho významných úradov (konzul, prétor). Od 3. storočia p.n.l. so vzostupom plebejcov začalo ich postavenie postupne strácať na význame.