Aun Schan Su Ťij: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
Boti
182 729 editací
d robot Pridal: lv:Auna Sana Su Či
aktualizácia, pravopis, gramatika, štylistika, externé odkazy
Riadok 12: Riadok 12:
'''Aun Schan Su Ťij''' (* [[19. jún]] [[1945]], [[Rangún]], [[Mjanmarsko]]) je [[demokracia|prodemokratická]] aktivistka v [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]] (bývalej Barme). V roku [[1990]] dostala [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu za slobodu myslenia]], v roku [[1991]] [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]].
'''Aun Schan Su Ťij''' (* [[19. jún]] [[1945]], [[Rangún]], [[Mjanmarsko]]) je [[demokracia|prodemokratická]] aktivistka v [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]] (bývalej Barme). V roku [[1990]] dostala [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu za slobodu myslenia]], v roku [[1991]] [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]].


Je dcérou zdravotnej sestry Daw Chin Ťij a generála [[Aun Schan]]a, ktorý v roku [[1947]] vyjednal nezávislosť Barmy na [[Veľká Británia|Británii]] a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentami.
Je dcérou zdravotnej sestry Kchin Ťij a generála [[Aun Schan]]a, ktorý v roku [[1947]] vyjednal nezávislosť Barmy od [[Veľká Británia|Británie]] a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentmi.


V roku [[1948]] bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v [[India|Indii]]. Su Ťij matku nasledovala do [[Dillí]], kde absolvovala strednú školu.
V roku [[1948]] bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v [[India|Indii]]. Su Ťij matku nasledovala do [[Dillí|Naí Dillí]], kde absolvovala strednú školu.


Aun Schan Su Ťij študovala od roku [[1967]] na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]] v [[Anglicko|Anglicku]] filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela [[Michael Aris|Michaela Arisa]], ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do [[Bhután]]u, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na ''Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí''. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku [[1973]]. Michael sa zamestnal na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku [[1977]].
Aun Schan Su Ťij študovala od roku [[1967]] na [[Oxfordská univerzita|Oxfordskej univerzite]] v [[Anglicko|Anglicku]] filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela [[Michael Aris|Michaela Arisa]], ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do [[Bhután]]u, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na ''Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí''. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku [[1973]]. Michael sa zamestnal na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku [[1977]].


V tomto období začala Aun Schan Su Ťij pracovať na životopise svojho otca.
V tomto období začala Su Ťij pracovať na životopise svojho otca.


Do Mjanmarska sa vrátila v roku [[1988]], aby sa starala o svoju chorú matku.
Do Mjanmarska sa vrátila v roku [[1988]], aby sa starala o svoju chorú matku.


V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej [[socializmus|socialistickej]] strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a nová [[vojenská junta]] prevzala moc. Aun Schan Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia [[Móhandás Karamčand Gándhí|Móhandása Gándhího]], vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku [[1989]] uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny, Aun Schan Su Ťij to ale odmietla.
V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej [[socializmus|socialistickej]] strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a moc prevzala nová [[vojenská junta]]. Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia [[Móhandás Karamčand Gándhí|Móhandása Gándhího]], vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku [[1989]] uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny{{--}}Su Ťij to však odmietla.


Vojenská junta v roku [[1990]] vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana „Národná Liga pre demokraciu“ vedená Aun Schan Su Ťij presvedčivo vyhrala. Výsledky ale junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu junty a (čiastočne aj) k udeleniu [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna amerických dolárov Aun Schan Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku [[1990]] jej [[Európsky parlament]] udelil [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu]].
Vojenská junta v roku [[1990]] vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana ''Národná Liga pre demokraciu'' (NLD), vedená Aun Schan Su Ťij, presvedčivo vyhrala. Výsledky však junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu barmského vojenského režimu a (čiastočne aj) k udeleniu [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny za mier]] Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna dolárov Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku [[1990]] jej [[Európsky parlament]] udelil [[Sacharovova cena za slobodné myslenie|Sacharovovu cenu]].


Z domáceho väzenia bola prepustená v júli [[1995]]. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Aun Schan Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojim manželom, ktorý zomrel v roku [[1999]].
Z domáceho väzenia bola prepustená v júli [[1995]]. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojím manželom, ktorý zomrel v roku [[1999]].


Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri [[2000]] bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených [[Organizácia spojených národov|Organizáciou spojených národov]] (OSN) bola prepustená [[6. máj]]a [[2002]]. Hovorca vlády povedal, že Aun Schan Su Ťij má slobodu pohybu, „pretože sme presvedčení, že môžeme jeden druhému veriť“. Aun Schan Su Ťij vyhlásila, že nastáva „nový úsvit pre našu krajinu“.
Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri [[2000]] bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených [[Organizácia Spojených národov|Organizáciou Spojených národov]] (OSN) bola prepustená [[6. máj]]a [[2002]]. O rok neskôr, v máji 2003, ju po zrážkach opozície s bezpečnostnými jednotkami vládnucej junty opäť zatkli a následne jej znovu nariadili domáce väzenie.<ref>[http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/1950505.stm] správa BBC</ref> Prepustili ju až po viac než siedmich rokoch, 13. novembra 2010.<ref>[http://hnonline.sk/svet/c1-48149910-su-tij-vyzvala-mjanmarsko-na-zjednotenie] hnonline.sk (správa TASR)</ref>


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Aung San Suu Kyi}}
{{projekt|commons=Aung San Suu Kyi}}

== Referencie ==
<references/>


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 22:20, 13. november 2010

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Aun Schan Su Ťij
Burma 3 150.jpg
prodemokratická aktivistka (1995)
Narodenie19. jún 1945
Rangún, Mjanmarsko
PodpisAun Schan Su Ťij, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Aun Schan Su Ťij

Aun Schan Su Ťij (* 19. jún 1945, Rangún, Mjanmarsko) je prodemokratická aktivistka v Mjanmarsku (bývalej Barme). V roku 1990 dostala Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, v roku 1991 Nobelovu cenu za mier.

Je dcérou zdravotnej sestry Kchin Ťij a generála Aun Schana, ktorý v roku 1947 vyjednal nezávislosť Barmy od Británie a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentmi.

V roku 1948 bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v Indii. Su Ťij matku nasledovala do Naí Dillí, kde absolvovala strednú školu.

Aun Schan Su Ťij študovala od roku 1967 na Oxfordskej univerzite v Anglicku filozofiu, prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela Michaela Arisa, ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do Bhutánu, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku 1973. Michael sa zamestnal na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku 1977.

V tomto období začala Su Ťij pracovať na životopise svojho otca.

Do Mjanmarska sa vrátila v roku 1988, aby sa starala o svoju chorú matku.

V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej socialistickej strany generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a moc prevzala nová vojenská junta. Su Ťij, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia Móhandása Gándhího, vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny – Su Ťij to však odmietla.

Vojenská junta v roku 1990 vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana Národná Liga pre demokraciu (NLD), vedená Aun Schan Su Ťij, presvedčivo vyhrala. Výsledky však junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu barmského vojenského režimu a (čiastočne aj) k udeleniu Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna dolárov Su Ťij použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku 1990 jej Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu.

Z domáceho väzenia bola prepustená v júli 1995. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Su Ťij zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojím manželom, ktorý zomrel v roku 1999.

Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri 2000 bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených Organizáciou Spojených národov (OSN) bola prepustená 6. mája 2002. O rok neskôr, v máji 2003, ju po zrážkach opozície s bezpečnostnými jednotkami vládnucej junty opäť zatkli a následne jej znovu nariadili domáce väzenie.[1] Prepustili ju až po viac než siedmich rokoch, 13. novembra 2010.[2]

Iné projekty

Referencie

  1. ↑ [1] správa BBC
  2. ↑ [2] hnonline.sk (správa TASR)

Externé odkazy

Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za mier

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aun_Schan_Su_Ťij&oldid=3265795“