Veľkovezír: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika
Kráľ (diskusia | príspevky)
d revízia, oprava
Riadok 1: Riadok 1:
'''Veľkovezír''' (po turecky: ''Vezír-i Azam'', alebo ''Sadr-i Azam'' (Sadrazam), alebo ''serdar-i Ekrem'', Po arabsky: صدر اعظم alebo: وزیر اعظم , (وزير) je v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a ďalších moslimských krajinách označenie vysokého štátneho [[úradník]]a, [[kalif]]ovho zástupcu, odpovedajúceho funkcii [[premiér]]a - predsedu vlády. [[Sultán]] s absolútnou mocou a v zásade jedine iba sultán ho mohol odvolať. Veľkovezír bol držiteľom [[cisárska pečať|cisárskej pečate]] a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezíri pri zasadaní boli nazývaní "''Kubbealtı vezír''" z dôvodu miesta ich zhromaždenia, (Kubbealtı - pod kupolou) vládneho paláca [[Topkapi]] v [[Istanbul]]e. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom (''Bab-i-humajun''). "''vznešená brána"''. Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo [[Vysoká Porta|Vysokej Porte]] (''Po francúzsky: Porta Sublima''), Zaužíval sa francúzky názov "Porta Sublima" preto, lebo [[francúzština]] bola jazykom európskej [[diplomacia|diplomacie]]. V Porte sídlil veľkovezír, a taktiež aj úrady všetkých ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske [[edikt]]y.
{{na revíziu}}
Počas počiatočného obdobia vznikajúcej Osmanskej ríše, sa používal len titul [[vezír]]. Doslovne vyjadroval význam ako "nosič bremena". Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako veľkovezír bol [[Candarlı Kara Halil Hayreddin Paša]], počas vlády sultána [[Murad I.|Murada I.]] prezývaného ako "Hügavendigâr" (''Božský''). Cieľom zaužívania titulu veľkovezír bola snaha odlíšiť držiteľa sultánovej pečate od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal titul „''vezir-i Azam''“. Neskôr bol postupne nahradený titulom „''sadrazam''“. Oba tituly vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie, veľkovezíri boli tiež nazývaní: „''Sadr-i Ali''“ (veľkovezír), „''vekil-i mutlak''" (absolútny právnik), „''Sahib-i Devlet''“ (držiteľ štátu), „''zat-i Asafa''“ (vezírska osoba). [[Osmanská ríša]] v jej čase trvania bola riadená dlhým zoznamom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie [[dynastia Koprülü|dynastie Koprülü]] (1656–1703).
'''Veľkovezír''' (po turecky: ''Vezír-i Azam'', alebo ''Sadr-i Azam'' (Sadrazam), alebo ''serdar-i Ekrem'', Po arabsky: صدر اعظم alebo: وزیر اعظم , (وزير) je v [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a ďalších moslimských krajinách označenie vysokého štátneho [[úradník]]a, [[kalif]]ovho zástupcu, odpovedajúceho funkcii [[premiér]]a - predsedu vlády. [[Sultán]] s absolútnou mocou, a v zásade iba sultán sám ho mohol odvolať. Veľkovezír bol držiteľom [[cisárska pečať|cisárskej pečate]] a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezír pri zasadaní bol nazývaný "''Kubbealtı vezír''" v zmysle ich miesta zhromaždenia, Kubbealtı (pod kupolou) V [[Topkapi]] v [[Istanbul]]e. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom (''Bab-i-humajun''). "''vznešená brána"''. Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo [[Vysoká Porta|Vysokej Porte]] (''Po francúzsky: Porta Sublima''), Zaužíval sa francúzky názov "Porta Sublima" preto, lebo [[francúzština]] bola jazykom európskej [[diplomacia|diplomacie]]. V tej budove sídlil vezír, a sídlili tam aj úrady všetkých hlavných ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske [[edikt]]y.

Počas počiatočných fáz vznikajúceho osmanského štátu, sa používal iba titul [[vezír]]. Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako veľkovezír bol [[Çandarlı Kara Halil Hayreddin Pasha]], počas vlády sultána [[Murad I.|Murada I.]] prezývaný Hügavendigâr (''Božský''). Cieľom zaužívania titulu veľkovezír bolo odlíšiť držiteľa pečate - [[Sultána]] od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal názov „''vezir-i Azam''“. Neskôr bol postupne nahradený termínom „''sadrazam''“. Oba vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie, veľkovezíri boli tiež nazývaní „''Sadr-i Ali''“ (veľkovezír), „''vekil-i mutlak'' (absolútny právnik), „''Sahib-i Devlet''“ (držiteľ štátu), „''zat-i Asafa''“ (vezírska osoba). [[Osmanská ríša]] bola riadená dlhým radom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie [[dynastia Koprülü|dynastie Koprülü]] (1656–1703).

V 19. storočí, funkcia veľkovezíra zohrávala významnejšiu úlohu ako mali premiéri vtedajších západných [[monarchia|monarchií]].
V 19. storočí, funkcia veľkovezíra zohrávala významnejšiu úlohu ako mali premiéri vtedajších západných [[monarchia|monarchií]].
"Veľký vezír" (''Vazir-e Azam''), je taktiež oficiálny názov pakistanskej vlády v [[jazyk urdu|jazyku urdu]] (jej ministri sa nazývajú "vezírmi").
"Veľký vezír" (''Vazir-e Azam''), je taktiež oficiálny názov pakistanskej vlády v [[jazyk urdu|jazyku urdu]] (jej ministri sa nazývajú "vezírmi").

Verzia z 18:24, 22. december 2010

Veľkovezír (po turecky: Vezír-i Azam, alebo Sadr-i Azam (Sadrazam), alebo serdar-i Ekrem, Po arabsky: صدر اعظم alebo: وزیر اعظم , (وزير) je v Osmanskej ríši a ďalších moslimských krajinách označenie vysokého štátneho úradníka, kalifovho zástupcu, odpovedajúceho funkcii premiéra - predsedu vlády. Sultán s absolútnou mocou a v zásade jedine iba sultán ho mohol odvolať. Veľkovezír bol držiteľom cisárskej pečate a mohol zvolávať všetkých ostatných vezírov k účasti na štátnych záležitostiach. Vezíri pri zasadaní boli nazývaní "Kubbealtı vezír" z dôvodu miesta ich zhromaždenia, (Kubbealtı - pod kupolou) vládneho paláca Topkapi v Istanbule. Istanbul má dvanásť brán a v blízkosti jednej z týchto brán je budova s názvom (Bab-i-humajun). "vznešená brána". Vládne kancelárie veľkovezíra sa nachádzali vo Vysokej Porte (Po francúzsky: Porta Sublima), Zaužíval sa francúzky názov "Porta Sublima" preto, lebo francúzština bola jazykom európskej diplomacie. V Porte sídlil veľkovezír, a taktiež aj úrady všetkých ministrov. Odtiaľ boli vydané všetky cisárske edikty. Počas počiatočného obdobia vznikajúcej Osmanskej ríše, sa používal len titul vezír. Doslovne vyjadroval význam ako "nosič bremena". Prvý z osmanských vezírov, ktorý sa tituloval už ako veľkovezír bol Candarlı Kara Halil Hayreddin Paša, počas vlády sultána Murada I. prezývaného ako "Hügavendigâr" (Božský). Cieľom zaužívania titulu veľkovezír bola snaha odlíšiť držiteľa sultánovej pečate od iných vezírov. Spočiatku sa častejšie používal titul „vezir-i Azam“. Neskôr bol postupne nahradený titulom „sadrazam“. Oba tituly vyjadrovali hodnosť a postavenie veľkovezíra. Počas osmanskej histórie, veľkovezíri boli tiež nazývaní: „Sadr-i Ali“ (veľkovezír), „vekil-i mutlak" (absolútny právnik), „Sahib-i Devlet“ (držiteľ štátu), „zat-i Asafa“ (vezírska osoba). Osmanská ríša v jej čase trvania bola riadená dlhým zoznamom veľkovezírov. Relatívna nečinnosť sultánov a rozširovanie moci na nižšie úrovne vlády bola charakteristická pre obdobie dynastie Koprülü (1656–1703). V 19. storočí, funkcia veľkovezíra zohrávala významnejšiu úlohu ako mali premiéri vtedajších západných monarchií. "Veľký vezír" (Vazir-e Azam), je taktiež oficiálny názov pakistanskej vlády v jazyku urdu (jej ministri sa nazývajú "vezírmi").