Luxemburčina: Rozdiel medzi revíziami
d pridaná Kategória:Jazyky v Belgicku pomocou použitia HotCat |
|||
| Riadok 39: | Riadok 39: | ||
Luxemburčina je od roku [[1982]] tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice [[20. storočie|20. storočia]] je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. [[Francúzština]] zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. [[Nemčina]] je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy. |
Luxemburčina je od roku [[1982]] tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice [[20. storočie|20. storočia]] je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. [[Francúzština]] zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. [[Nemčina]] je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy. |
||
Luxemburčina sa použiva v [[Belgicko|Belgicku]] okolo mesto [[Arlon]] v regióne nazivaná ''Arelerland''. |
|||
== História == |
== História == |
||
Verzia z 17:57, 8. marec 2011
Šablóna:Jazyk (Ukážka) Luxemburčina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorí v Luxembursku a priľahlých oblastiach Belgicka. Je príbuzná niektorým stredonemeckým dialektom. Luxemburčina sa píše latinkou.
Rozšírenie
Luxemburčina je od roku 1982 tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice 20. storočia je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. Francúzština zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. Nemčina je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.
Luxemburčina sa použiva v Belgicku okolo mesto Arlon v regióne nazivaná Arelerland.
História
Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako holandčina. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku 1955. Roku 1982 bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, vedľa francúzštiny a nemčiny.
Gramatika
Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad genitív. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie SVO – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete.