Sparti

Centrum Sparty

Sparti (gr., Σπάρτη (Spárti)) je mesto v kraji Lakónia na Peloponéze. Staroveká Sparta bola známa ako silný grécky štát, moderná Sparta bola založená v 19 stor. blízko starovekej lokality, z ktorej sa však skoro nič nezachovalo. Žije tu okolo 18 000 obyvateľov. Je to hlavné mesto kraja Lakónia (Lakedemonía).

V okolí Sparti sa pestujú hlavne olivy a citrusy. V meste môžeme navštíviť archeologické múzeum, Akropolu, staroveké divadlo, chrám bohyne Atény, hrob kráľa Leonida a kostol sv. Nikóna z 10 storočia. Starosta mesta je Sarándos Antonákos.

Starovek

Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene Achájcov a Sparta bolo jedno z najdôležitejších miest mykénskeho obdobia - spolu s Mykénami, Tirynsom a Aténami. Okolo 1100 pred Kr. sem však prišiel bojovný grécky kmeň Dórov, ktorí si podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a založili slávny staroveký štát Sparta, v ktorom boli utláčaní Achájci, teda helóti a perioikovia. Sparťania sa veľmi odlišovali od ostatných Grékov čo sa týka usporiadania štátu a krutým zaobchádzaním. Mestu vládli dvaja králi (basileis), gerúzia, efori a apella. Za spartského zákonodarcu je považovaný Lykurgos. Sparťania vyhrali v peloponézskej vojne nad Aténčanmi, neskôr však boli porazení Tébami a Macedóniou. Od roku 146 pred Kr. Grécko pripadlo Rímu, no Sparta si určitú autonómiu uchovala. Počas rímskeho obdobia sa však postupne autonómia vytratila a Achájci aj Sparťania sa navzájom pomiešali. V 3 stor. Spartu dobyli Góti, v 4 stor. Vizigóti a v 5 stor. Huni. Podľa niektorých informácií však Sparťania dokázali Gótov odohnať, hoci už žiadna skutočná spartská armáda neexistovala. V tomto období už mnohí Sparťania boli kresťania.

Byzantské obdobie

Byzantská Lakedemonía

Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7 stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v pohorí Taugetos a odtiaľto ovládali Grékov. Mnohí obyvatelia Lakónie, teda aj Sparty odišli, niektorí odišli na Sicíliu, iní na peloponézsky polostrov Mani, iní do mesta Monemvasia, ďalší do Tsakónie, teda na východný Peloponéz a tu si uchovali svoje dórske zvyky aj dialekt dodnes. Gréci z Mani sú známi ako výborní bojovníci. V 9. stor bola moc Slovanov definitívne zničená Byzanciou a na posilnenie miestneho gréckeho obyvateľstva bolo do Lakónie privedené grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a Anatólie. Byzantská vláda na troskách Sparty vytvorila mesto Lakedemonía, podľa kraja Lakónia, ktorý sa tiež nazýval Lakedemonía. V tomto meste okrem Grékov žili aj Židia a Arméni. Mesto bolo dôležitým centrom Peloponézu a sídlo patriarchu. V 10 stor. tu pôsobil svätý Nikón. V 13 stor. mesto ovládli Benátčania. Benátski kupci sa tiež usadili v meste a neskôr sa s Grékmi pomiešali. V roku 1263 sa však obyvatelia presťahovali z Lakedemonie do nového mesta, do blízkej Mystry, ktorá sa stala dôležitým centrom. Mystru v 15 stor. dobyli Turci.

Moderné obdobie

V roku 1834, teda tesne po oslobodení Grécka od Turkov, grécky kráľ Otho postavil nové mesto, Sparti, na mieste starovekej lokality a stredovekej Lakedemonie. Boli sem presídlení obyvatelia z neďalekej Mytstri, pretože pochádzali zo Sparty.

Zdroj

• Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη