Biela krvinka: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 6: Riadok 6:
Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:
Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:
* [[granulocyt]]y (67% - 80%)
* [[granulocyt]]y (67% - 80%)
*:bazofily
:bazofily
**:neutrofily
:neutrofily
***:eozinofily
:eozinofily


* [[agranulocyt]]y:
* [[agranulocyt]]y:

Verzia z 07:38, 18. máj 2011

Červená krvinka, krvná doštička a biela krvinka pod SEM mikroskopom

Biele krvinky alebo leukocyty sú druh krvných teliesok.

Obsahujú jadro, nemajú stály tvar. Všetky majú schopnosť amébovito sa pohybovať a na rozdiel od červených krviniek sú bezfarebné. Ich počet v krvi je podstatne nižší. V organizme plnia obrannú funkciu (imunita) a možno ich nájsť aj v iných tkanivách, v miazge, slezine a inde. U človeka Je ich 4 až 9 × 109 v litri krvi.

Podľa obsahu špecifických granúl ich delíme na:

                  :bazofily
                  :neutrofily
                  :eozinofily

Funkcie

Biele krvinky zabezpečujú imunitu. Nešpecifická imunita je vrodená. Dôležitým nástrojom prirodzenej odolnosti organizmu je schopnosť bielych krviniek (granulocytov a monocytov) a špeciálnych buniek v tkanivách pohlcovať choroboplodné zárodky a iné častice fagocytózou.

Špecifická imunita je uskutočňovaná prostredníctvom B a T lymfocytov (pozri pod lymfocyty).