Cirkevná slovančina: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Zmenil: cu:Црькъвьнословѣньскъ ѩꙁꙑкъ |
obrázok, redakcie |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Csl-luke20.png|náhľad|Text z [[Evanjelium podľa Lukáša|Evanjelia podľa Lukáša]] (Lk 20,20-26) v cirkevnoslovanskom jazyku]] |
|||
'''Cirkevná slovančina''' je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo [[staroslovienčina|staroslovienčiny]] v [[11. storočie|11. storočí]]. Dodnes sa používa ako [[liturgický jazyk]] [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny). |
'''Cirkevná slovančina''' je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo [[staroslovienčina|staroslovienčiny]] v [[11. storočie|11. storočí]]. Dodnes sa používa ako [[liturgický jazyk]] [[pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny). |
||
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. |
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. Jednotlivé varianty cirkevnoslovanského jazyka sa označujú ako "redakcie". |
||
V minulosti sa cirkevná slovančina v [[Rusko|Rusku]] (do [[18. storočia]]), [[Bielorusko|Bielorusku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Srbsko|Srbsku]], [[Bulharsko|Bulharsku]] a [[Macedónsko|Macedónsku]] používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. |
V minulosti sa cirkevná slovančina v [[Rusko|Rusku]] (do [[18. storočia]]), [[Bielorusko|Bielorusku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Srbsko|Srbsku]], [[Bulharsko|Bulharsku]] a [[Macedónsko|Macedónsku]] používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. |
Verzia z 21:09, 21. september 2011
Cirkevná slovančina je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo staroslovienčiny v 11. storočí. Dodnes sa používa ako liturgický jazyk pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny).
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. Jednotlivé varianty cirkevnoslovanského jazyka sa označujú ako "redakcie".
V minulosti sa cirkevná slovančina v Rusku (do 18. storočia), Bielorusku, na Ukrajine, v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku a Macedónsku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk.