Drahomíra zo Stodoranov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 87.197.58.137 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Luckas-bot
externé odkazy, obrázok
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Drahomira knezna.jpg|thumb|Drahomíra zo Stodoranov]]
'''Drahomíra zo Stodoranov''', tiež Dragomira (* [[890]], podľa iných zdrojov [[877]], † po [[935]]) bola česká kňažná, manželka kniežaťa [[Vratislav I.|Vratislava I.]]
'''Drahomíra zo Stodoranov''', tiež Dragomira (* [[890]], podľa iných zdrojov [[877]] - † po [[935]]) bola česká kňažná, manželka kniežaťa [[Vratislav I.|Vratislava I.]]



Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom [[10. storočia]] pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi [[900]] - [[915]]. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - [[Svätý Václav|Václava]] a [[Boleslav I.|Boleslava]]. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená.
Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom [[10. storočia]] pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi [[900]] - [[915]]. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - [[Svätý Václav|Václava]] a [[Boleslav I.|Boleslava]]. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená.


Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn, mladý Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry [[Svätá Ludmila|Ludmily]]. Preto ju dala [[15. septembra]] [[921]] zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády.
Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry [[Svätá Ludmila|Ludmily]]. Preto ju dala [[15. septembra]] [[921]] zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády.


Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na [[Tetín (okres Beroun)|Tetíne]] - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi.
Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na [[Tetín (okres Beroun)|Tetíne]] - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi.
Riadok 10: Riadok 10:
Neskôr žila na dvore mladšieho syna [[Boleslav I.|Boleslava]] v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v roku [[935]] na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela.
Neskôr žila na dvore mladšieho syna [[Boleslav I.|Boleslava]] v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v roku [[935]] na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela.


== Literatúra ==
* KAREŠOVÁ, Z.; PRAŽÁK, J. ''Královny a kněžny české''. 1. vyd. Praha : X-Egem, [[1996]].

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Drahomíra ze Stodor}}

== Externé odkazy ==
* [http://img219.imageshack.us/img219/2733/s17ws9.jpg Busta Drahomíry, matky sv. Václava author: Ivo Durec (foto)]
* [http://www.e-stredovek.cz/view.php?nazevclanku=zeny-ve-stinu-premyslovcu-–-dil-2-brzbozne-sestry-dobrava-a-mlada&cisloclanku=2006080005 Článek o Drahomíře a jejích vnučkách, Doubravce a Mladě]


[[Kategória:České kňažné]]
[[Kategória:Narodenia v 9. storočí]]
[[Kategória:Narodenia v 9. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 10. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 10. storočí]]

Verzia z 20:54, 15. apríl 2012

Drahomíra zo Stodoranov

Drahomíra zo Stodoranov, tiež Dragomira (* 890, podľa iných zdrojov 877 - † po 935) bola česká kňažná, manželka kniežaťa Vratislava I.

Pochádzala z kmeňa polabských Slovanov, Stodoranov (alebo Havolanov), jedného z členov kmeňového zväzu Luticov (alebo Veletov), ktorý bol ešte začiatkom 10. storočia pohanský. O roku jej vydaja za knieža Vratislava sa vedú dohady. Podľa historikov to bolo niekedy medzi rokmi 900 - 915. Súčasne nie sú historici ani zajedno, či je Drahomíra matkou oboch Vratislavových synov - Václava a Boleslava. Jednotné názory panujú na fakt, že pri sobáši bola už pravdepodobne pokrstená.

Drahomíra bola prudkej a ctižiadostivej povahy. Po manželovej smrti ťažko niesla, že jej syn Václav, budúce knieža, bol zverený do opatery jej svokry Ludmily. Preto ju dala 15. septembra 921 zavraždiť a okrem svojho syna získala i Ludmilin majetok. Už v nasledujúcom roku dosiahol jej syn Václav plnoletosť a ujal sa vlády.

Na jeho príkaz musela Drahomíra opustiť kniežací dvor. Počas internácie žila na Budči. Po čase jej syn odpustil a dovolil jej vrátiť sa. Usudzuje sa, že na znak toho, že svoj čin oľutovala, nechala na mieste, kde bola Ludmila pochovaná - na Tetíne - postaviť kostol zasvätený sv. Michalovi.

Neskôr žila na dvore mladšieho syna Boleslava v Starej Boleslavi. Tu žila i v čase Václavovej vraždy. V tejto súvislosti i jej samej hrozilo zo strany mocichtivého Boleslava nebezpečenstvo. V obave o svoj život utiekla v roku 935 na bližšie neznáme miesto Charvátsko. Vo vyhnanstve (pravdepodobne na dvore niektorej príbuznej) i zomrela.

Literatúra

  • KAREŠOVÁ, Z.; PRAŽÁK, J. Královny a kněžny české. 1. vyd. Praha : X-Egem, 1996.

Iné projekty

Externé odkazy