Ester (chemická zlúčenina): Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2) (robot Pridal: eu:Ester |
d r2.7.2+) (robot Zmenil: uk:Естери |
||
Riadok 83: | Riadok 83: | ||
[[th:เอสเทอร์]] |
[[th:เอสเทอร์]] |
||
[[tr:Ester]] |
[[tr:Ester]] |
||
[[uk: |
[[uk:Естери]] |
||
[[vi:Este]] |
[[vi:Este]] |
||
[[zh:酯]] |
[[zh:酯]] |
Verzia z 03:42, 10. jún 2012
Estery sú skupina zlúčenín, v ktorých organická skupina nahrádza disociovateľný atóm vodíka v kyslíkatej kyseline.
Estery organických kyselín
Estery karboxylových kyselín
Sú odvodené od karboxylových kyselín a majú vnútromolekulovú skupinu R-CO-O-R'
. Najbežnejší spôsob ich prípravy je reakcia karboxylovej kyseliny s alkoholom, táto reakcia sa nazýva esterifikácia.
Príkladom môže byť esterifikácia kyseliny octovej metanolom za vzniku metylesteru kyseliny octovej (metylacetát, octan metylový):
- CH3-COO−H+ + HO-CH3 → CH3-CO-O-CH3 + H2O
Estery karboxylových kyselín majú často príjemnú ovocnú vôňu a používajú sa ako prísady v potravinárskom priemysle, kde sa nazývajú esencie. Vyskytujú sa aj v prírode a sú zodpovedné za niektoré vône a príchute ovocia.
- rumová esencia - etylester kyseliny mravčej
- ananásová esencia - metylester kyseliny maslovej
- broskyňová esencia - etylester kyseliny maslovej
- hrušková esencia - etylester kyseliny octovej
Estery sa tiež používajú ako rozpúšťadlá a riedidlá lakov, lepidiel a živíc. Sú tiež východiskovou látkou pri výrobe plastov, napríklad plexiskla.
Estery iných kyselín
Estery vznikajú aj esterifikáciou iných derivátov, napríklad tiokarboxylových alebo selenokarboxylových kyselín: