Telo (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
d typo, replaced: - → – (2) |
d wikilinky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Telo''' je oživené, oduševnené teleso, ktoré sa vo [[filozofia|filozofii]], [[náboženstvo|náboženstve]] atď. neraz exponuje v súvislosti (neraz v protiklade) s [[ |
'''Telo''' je oživené, oduševnené teleso, ktoré sa vo [[filozofia|filozofii]], [[náboženstvo|náboženstve]] atď. neraz exponuje v súvislosti (neraz v protiklade) s [[duch (filozofia)|duchom]] alebo [[duša|dušou]]. Konkrétne definície sa rôznia. |
||
Podľa [[Platón]]a je telo zložka [[človek]]a, ktorou človek prináleží vonkajšiemu [[svet]]u; väzenie [[duša|duše]], z ktorého duša sa stále túži vrátiť do čistého sveta ideí. Telo zaniká v čase. Cieľom tela je to, čo je zmyslové. Telo podlieha pôsobeniu nestáleho javového sveta. |
Podľa [[Platón]]a je telo zložka [[človek]]a, ktorou človek prináleží vonkajšiemu [[svet]]u; väzenie [[duša|duše]], z ktorého duša sa stále túži vrátiť do čistého sveta ideí. Telo zaniká v čase. Cieľom tela je to, čo je zmyslové. Telo podlieha pôsobeniu nestáleho javového sveta. |
Verzia z 16:57, 24. február 2013
Telo je oživené, oduševnené teleso, ktoré sa vo filozofii, náboženstve atď. neraz exponuje v súvislosti (neraz v protiklade) s duchom alebo dušou. Konkrétne definície sa rôznia.
Podľa Platóna je telo zložka človeka, ktorou človek prináleží vonkajšiemu svetu; väzenie duše, z ktorého duša sa stále túži vrátiť do čistého sveta ideí. Telo zaniká v čase. Cieľom tela je to, čo je zmyslové. Telo podlieha pôsobeniu nestáleho javového sveta.
V stredoveku bolo telo odporným odevom duše (Gregor Veľký), príčina nerestí a zla. V 13. storočí sa postupne oslobodzuje a uplatňuje sa v lekárstve (anatómia), hygiene (kúpele) a v umení (akty). Pre feudálnu triedu vždy znamenalo nástroj fyzickej sily.
Z hľadiska fenomenológie telo vystupuje jednak ako telo-objekt (skúmaný biológiou, medicínou atď.), ktorý podlieha vonkajškovosti a vecnému mechanizmu, rovnako ako vlastné telo, ktoré je konštitutívnou súčasťou mojej osobnosti, v ktorej tvorí stred vzťahovania (referencie).
Podľa J. Miltona je telo viditeľný a zmyslový druh.
Podľa A. Schopenhauera je telo zvonkajštená vôľa. Ľudské telo – tak ako každá iná vec vo vesmíre – je materiálny predmet.