Behaviorálna geografia: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.5) (robot Pridal: zh:行為地理學 |
d Bot: Odstránenie 9 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q3243837) |
||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
{{Geografický výhonok}} |
{{Geografický výhonok}} |
||
[[cs:Behaviorální geografie]] |
|||
[[en:Behavioral geography]] |
|||
[[hi:व्यावहारिक भूगोल]] |
|||
[[hr:Bihevioralna geografija]] |
|||
[[ja:行動地理学]] |
|||
[[pl:Geografia behawioralna]] |
|||
[[pt:Geografia do comportamento]] |
|||
[[sh:Bihevioralna geografija]] |
|||
[[zh:行為地理學]] |
Verzia z 07:41, 11. marec 2013
Behaviorálna geografia, resp. geografia správania sa obyvateľstva vznikala 70-tych rokoch 20. storočia a vyvinula sa v relatívne samostatnú vetvu (disciplínu) geografie, ktorá vznikla zo spolupráce so sociólogiou, sociálnou psychológiou a psychológiou. Zaoberá sa prejavmi správania sa ľudí v priestore a vnímaním priestoru jednotlivcami a skupinami ľudí.
Behaviorálni geografi sa zameriavajú na kognitívne procesy podčiarkujúc priestorové dôvody, rozhodovanie a správanie sa.
Ako príklady otázok a tém, ktorým sa venuje: "vnímanie rizík v území" (povodne, zemetrasenia, vulkanizmus,....) "mentálne mapy" (napríklad odlišné vnímanie lokalít a regiónov v území štátu, regiónu, krajiny), "obraz o tom drhuhom" (vnímanie sa obyvateľstva v prihraničí navzájom), atď.
Zo súčasných geografov na Slovensku sa behaviorálnej geografii venuje Vladimír Ira a Daniel Kollár, obaja na Geografickom ústave SAV. Z českých geografov je to najmä Dušan Drbohlav z Karlovej univerzity v Prahe. Niektoré podobne využiteľné výsledky publikujú aj súčasní slovenskí sociológovia.