Clona (fotografia): Rozdiel medzi revíziami
doplnenie |
doplnenie |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Clona''' je vo [[fotografia|fotografii]] jednoduché [[Mechanizmus|mechanické]] zariadenie, umožňujúcou meniť [[Priemer (geometria)|priemer otvoru]] [[objektív]]u (alebo optickej sústavy všeobecne) a tým ovlyvňovať množstvo vnikajúceho [[svetlo|svetla]]. Následkom týchto zmien je možné manipulovať s výslednou svetlosťou fotografovanej scény. V kombinácii so správnym [[expozičný čas|expozičným časom]] umožňuje presne nastaviť množstvo svetla pre správnu [[expozícia (fotografia)|expozíciu]]. V princípe clona funguje ako [[dúhovka (časť oka)|dúhovka]] ľudského oka. |
'''Clona''' je vo [[fotografia|fotografii]] jednoduché [[Mechanizmus|mechanické]] zariadenie, umožňujúcou meniť [[Priemer (geometria)|priemer otvoru]] [[objektív]]u (alebo optickej sústavy všeobecne) a tým ovlyvňovať množstvo vnikajúceho [[svetlo|svetla]]. Následkom týchto zmien je možné manipulovať s výslednou svetlosťou fotografovanej scény. V kombinácii so správnym [[expozičný čas|expozičným časom]] umožňuje presne nastaviť množstvo svetla pre správnu [[expozícia (fotografia)|expozíciu]]. V princípe clona funguje ako [[dúhovka (časť oka)|dúhovka]] ľudského oka. |
||
V najstarších fotografických prístrojoch sa používala buď pevná clona, alebo clona, ktorú nešlo meniť plynule. Dnes sa vo väčšine vyrábaných fotoapartátov použivá [[iris]]ová clona. Tvorí ju tenký kovový kotúč zložený z lístkov kosákovitého tvaru, ktoré sa prekrývajú tak, že v strede ktúča vytvárajú otvor. Pomocou ovládacieho mechanizmu, je možné meniť priemer nimi tvoreného otvoru. |
V najstarších fotografických prístrojoch sa používala buď pevná clona, alebo clona, ktorú nešlo meniť plynule ale pomocou zasúvacích platničiek s otvorom určitej potrebnej veľkosti. Dnes sa vo väčšine vyrábaných fotoapartátov použivá [[iris]]ová clona. Tvorí ju tenký kovový kotúč zložený z lístkov kosákovitého tvaru, ktoré sa prekrývajú tak, že v strede ktúča vytvárajú otvor. Pomocou ovládacieho mechanizmu, je možné meniť priemer nimi tvoreného otvoru. |
||
Vzhľadom na to, že celkové množstvo svetla prenikájúceho objektívom závisí aj na [[Ohnisková vzdialenosť|ohniskovej vzdialenosti]] objektívu, neuvádza sa hodnota otvorenia clony v absolútnych jednotkách, ale používajú sa takzvané clonové čísla. Tie vyjadujú pomer ohniskovej vzdialenosti a otvoru clony. Pomer [[Ohnisková vzdialenosť|ohniskovej vzdialenosti]] a [[priemer (geometria)|priemeru]] maximálne otvorenej clony udáva [[svetelnosť]] a zároveň prvé z radu clonových čísel. Ostatné clonové čísla z radu sú vždy určené tak, aby clona prepustila vždy o polovicu menej [[svetlo|svetla]]. |
|||
Veľkosť otvoru clony má vplyv na celkovú ostrosť snímky. Platí, že čím je otvor menší, tým sú lúče dopadajúceho svetla zo zachytávaného objektu užšie, a jeho obraz je tak na výslednom snímku ostrejší; so vzrastajúcim zaclonením teda rastie aj [[hĺbka ostrosti]]. Hĺbka ostrosti je oblasť pred aj za rovinou predmetu na ktorý zaostrujeme, v ktorej sa predmety stále javia ako ostré. V bežných podmienkach, leží asi tretina rozsahu hĺbky ostrosti pred rovinou predmetu a dve tretiny za ňou. |
Veľkosť otvoru clony má vplyv na celkovú ostrosť snímky. Platí, že čím je otvor menší, tým sú lúče dopadajúceho svetla zo zachytávaného objektu užšie, a jeho obraz je tak na výslednom snímku ostrejší; so vzrastajúcim zaclonením teda rastie aj [[hĺbka ostrosti]]. Hĺbka ostrosti je oblasť pred aj za rovinou predmetu na ktorý zaostrujeme, v ktorej sa predmety stále javia ako ostré. V bežných podmienkach, leží asi tretina rozsahu hĺbky ostrosti pred rovinou predmetu a dve tretiny za ňou. |
||
Verzia z 13:22, 16. september 2006
Clona je vo fotografii jednoduché mechanické zariadenie, umožňujúcou meniť priemer otvoru objektívu (alebo optickej sústavy všeobecne) a tým ovlyvňovať množstvo vnikajúceho svetla. Následkom týchto zmien je možné manipulovať s výslednou svetlosťou fotografovanej scény. V kombinácii so správnym expozičným časom umožňuje presne nastaviť množstvo svetla pre správnu expozíciu. V princípe clona funguje ako dúhovka ľudského oka.
V najstarších fotografických prístrojoch sa používala buď pevná clona, alebo clona, ktorú nešlo meniť plynule ale pomocou zasúvacích platničiek s otvorom určitej potrebnej veľkosti. Dnes sa vo väčšine vyrábaných fotoapartátov použivá irisová clona. Tvorí ju tenký kovový kotúč zložený z lístkov kosákovitého tvaru, ktoré sa prekrývajú tak, že v strede ktúča vytvárajú otvor. Pomocou ovládacieho mechanizmu, je možné meniť priemer nimi tvoreného otvoru.
Vzhľadom na to, že celkové množstvo svetla prenikájúceho objektívom závisí aj na ohniskovej vzdialenosti objektívu, neuvádza sa hodnota otvorenia clony v absolútnych jednotkách, ale používajú sa takzvané clonové čísla. Tie vyjadujú pomer ohniskovej vzdialenosti a otvoru clony. Pomer ohniskovej vzdialenosti a priemeru maximálne otvorenej clony udáva svetelnosť a zároveň prvé z radu clonových čísel. Ostatné clonové čísla z radu sú vždy určené tak, aby clona prepustila vždy o polovicu menej svetla.
Veľkosť otvoru clony má vplyv na celkovú ostrosť snímky. Platí, že čím je otvor menší, tým sú lúče dopadajúceho svetla zo zachytávaného objektu užšie, a jeho obraz je tak na výslednom snímku ostrejší; so vzrastajúcim zaclonením teda rastie aj hĺbka ostrosti. Hĺbka ostrosti je oblasť pred aj za rovinou predmetu na ktorý zaostrujeme, v ktorej sa predmety stále javia ako ostré. V bežných podmienkach, leží asi tretina rozsahu hĺbky ostrosti pred rovinou predmetu a dve tretiny za ňou.
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |