Šuška: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 44 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q22710) |
Pridanie základných informácií o rozlíšení šišiek |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Rastliny vytvárajú šišky, Keď majú vrchol svojho vývoja za sebou, ale stále sa s nimi stretávame viacmenej pri mnohých [[drevina|drevinách]]. V Európe sú známe šišky na [[borovicorasty]], ale vytvára ich aj rad ďalších rastlín, ako sú napríklad tropické [[cykasorasty|cykasy]] alebo púštne [[welwitschia|welwitschie]], podobné útvary nájdete aj u [[praslička|prasličiek]] a ďalších rastlín. |
Rastliny vytvárajú šišky, Keď majú vrchol svojho vývoja za sebou, ale stále sa s nimi stretávame viacmenej pri mnohých [[drevina|drevinách]]. V Európe sú známe šišky na [[borovicorasty]], ale vytvára ich aj rad ďalších rastlín, ako sú napríklad tropické [[cykasorasty|cykasy]] alebo púštne [[welwitschia|welwitschie]], podobné útvary nájdete aj u [[praslička|prasličiek]] a ďalších rastlín. |
||
NAHOSEMENNÝCH RASTLÍN: |
|||
Často sa označujú ako „nepravé kvety“. Sú farebné odlíšené. Žlté kvetné šištice sú samčie a červené kvetné šištice samičie. Vyrastajú na jar na koncoch konárov ihličnatých stromov. Toto umiestnenie je dôležité pre ich charakteristickú vetroopelivosť. |
|||
Samčia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici tyčinky (výtrusné listy – mikrosporofyly). V každej tyčinke sú 2 voľné alebo zrastené peľové komôrky (výtrusnice – mikrosporangiá). V nich vznikajú jednobunkové peľové zrná (mikrospóry). |
|||
Samičia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané podporné listene (bractea). V ich pazuchách sa nachádzajú semenné šupiny (plodolisty - makrosporofyly), ktoré nesú 2 nahé vajíčka (výtrusnice – makrosporangiá). Keďže vajíčka nie sú uzavreté v piestiku ako u magnoliorastov a aj vzniknuté semená nie sú chránené oplodím, označujú sa ako nahé vajíčka. V nich vzniká materská bunka zárodočného mieška (makrospóra). |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
Verzia z 17:59, 31. marec 2013
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Šiška (latinsky strobilus) je orgán rastlín, ktorý im slúži na rozmnožovanie. Preto obsahuje ich pohlavné orgány, ktoré slúžia k produkcii semien. Šišky preto vytvárajú vajíčka (samičie šišky) a peľ (samčie šišky). Historicky ide o starší útvar k rozmnožovaniu ako kvet. Rastlín tvoriacich šišky je menej než rastlín kvitnúcich.
Rastliny vytvárajú šišky, Keď majú vrchol svojho vývoja za sebou, ale stále sa s nimi stretávame viacmenej pri mnohých drevinách. V Európe sú známe šišky na borovicorasty, ale vytvára ich aj rad ďalších rastlín, ako sú napríklad tropické cykasy alebo púštne welwitschie, podobné útvary nájdete aj u prasličiek a ďalších rastlín.
NAHOSEMENNÝCH RASTLÍN: Často sa označujú ako „nepravé kvety“. Sú farebné odlíšené. Žlté kvetné šištice sú samčie a červené kvetné šištice samičie. Vyrastajú na jar na koncoch konárov ihličnatých stromov. Toto umiestnenie je dôležité pre ich charakteristickú vetroopelivosť.
Samčia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici tyčinky (výtrusné listy – mikrosporofyly). V každej tyčinke sú 2 voľné alebo zrastené peľové komôrky (výtrusnice – mikrosporangiá). V nich vznikajú jednobunkové peľové zrná (mikrospóry).
Samičia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané podporné listene (bractea). V ich pazuchách sa nachádzajú semenné šupiny (plodolisty - makrosporofyly), ktoré nesú 2 nahé vajíčka (výtrusnice – makrosporangiá). Keďže vajíčka nie sú uzavreté v piestiku ako u magnoliorastov a aj vzniknuté semená nie sú chránené oplodím, označujú sa ako nahé vajíčka. V nich vzniká materská bunka zárodočného mieška (makrospóra).
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šuška