Šuška: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pridanie základných informácií o rozlíšení šišiek
Bronto (diskusia | príspevky)
Revízia 5422432 používateľa 195.68.234.147 (diskusia) bola vrátená
Riadok 5: Riadok 5:


Rastliny vytvárajú šišky, Keď majú vrchol svojho vývoja za sebou, ale stále sa s nimi stretávame viacmenej pri mnohých [[drevina|drevinách]]. V Európe sú známe šišky na [[borovicorasty]], ale vytvára ich aj rad ďalších rastlín, ako sú napríklad tropické [[cykasorasty|cykasy]] alebo púštne [[welwitschia|welwitschie]], podobné útvary nájdete aj u [[praslička|prasličiek]] a ďalších rastlín.
Rastliny vytvárajú šišky, Keď majú vrchol svojho vývoja za sebou, ale stále sa s nimi stretávame viacmenej pri mnohých [[drevina|drevinách]]. V Európe sú známe šišky na [[borovicorasty]], ale vytvára ich aj rad ďalších rastlín, ako sú napríklad tropické [[cykasorasty|cykasy]] alebo púštne [[welwitschia|welwitschie]], podobné útvary nájdete aj u [[praslička|prasličiek]] a ďalších rastlín.

NAHOSEMENNÝCH RASTLÍN:
Často sa označujú ako „nepravé kvety“. Sú farebné odlíšené. Žlté kvetné šištice sú samčie a červené kvetné šištice samičie. Vyrastajú na jar na koncoch konárov ihličnatých stromov. Toto umiestnenie je dôležité pre ich charakteristickú vetroopelivosť.
Samčia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici tyčinky (výtrusné listy – mikrosporofyly). V každej tyčinke sú 2 voľné alebo zrastené peľové komôrky (výtrusnice – mikrosporangiá). V nich vznikajú jednobunkové peľové zrná (mikrospóry).
Samičia šištica: stredom šištice prechádza vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané podporné listene (bractea). V ich pazuchách sa nachádzajú semenné šupiny (plodolisty - makrosporofyly), ktoré nesú 2 nahé vajíčka (výtrusnice – makrosporangiá). Keďže vajíčka nie sú uzavreté v piestiku ako u magnoliorastov a aj vzniknuté semená nie sú chránené oplodím, označujú sa ako nahé vajíčka. V nich vzniká materská bunka zárodočného mieška (makrospóra).





== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 20:43, 27. máj 2013

Samičia šiška smreku
Samčia šiška kubánského mikrocykasu, dorastá do 90-100 cm a je najväčšou známou šiškou na svete

Šiška (latinsky strobilus) je orgán rastlín, ktorý im slúži na rozmnožovanie. Preto obsahuje ich pohlavné orgány, ktoré slúžia k produkcii semien. Šišky preto vytvárajú vajíčka (samičie šišky) a peľ (samčie šišky). Historicky ide o starší útvar k rozmnožovaniu ako kvet. Rastlín tvoriacich šišky je menej než rastlín kvitnúcich.

Rastliny vytvárajú šišky, Keď majú vrchol svojho vývoja za sebou, ale stále sa s nimi stretávame viacmenej pri mnohých drevinách. V Európe sú známe šišky na borovicorasty, ale vytvára ich aj rad ďalších rastlín, ako sú napríklad tropické cykasy alebo púštne welwitschie, podobné útvary nájdete aj u prasličiek a ďalších rastlín.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šuška