Vltavská kaskáda: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 2 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q2603537) |
→Prehľad priehrad: dopl. |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
| 10 |
| 10 |
||
| 21,5 |
| 21,5 |
||
| 306 |
| 306 |
||
| |
| |
||
|- valign=top align=right |
|- valign=top align=right |
||
| align=left | 319,1 |
| align=left | 319,1 |
||
| align=left | Lipno II |
| align=left | Lipno II |
||
| – 1960 |
|||
| |
|||
| 557,6 |
| 557,6 |
||
| 0,325 |
| 0,325 |
||
Riadok 58: | Riadok 58: | ||
| |
| |
||
| 27 |
| 27 |
||
| 21, |
| 21,1 |
||
| plavebná komora nedokončená |
| plavebná komora nedokončená |
||
|- valign=top align=right |
|- valign=top align=right |
||
Riadok 80: | Riadok 80: | ||
| |
| |
||
| 74 |
| 74 |
||
| 720 |
| 720 |
||
| plavebné zariadenie nedokončené |
| plavebné zariadenie nedokončené |
||
|- valign=top align=right |
|- valign=top align=right |
||
Riadok 87: | Riadok 87: | ||
| 1956–62 |
| 1956–62 |
||
| |
| |
||
| |
| 1,95 |
||
| |
| |
||
| |
| |
||
| 17 |
| 17 |
||
| |
| 12,8 |
||
| s plavebnou komorou |
| s plavebnou komorou |
||
|- valign=top align=right |
|- valign=top align=right |
||
Riadok 102: | Riadok 102: | ||
| |
| |
||
| 58 |
| 58 |
||
| |
| 270 |
||
| výťah pre lode nedokončené, koľajová preprava športových lodí |
| výťah pre lode nedokončené, koľajová preprava športových lodí |
||
|- valign=top align=right |
|- valign=top align=right |
||
Riadok 113: | Riadok 113: | ||
| |
| |
||
| 22,5 |
| 22,5 |
||
| 11, |
| 11,2 |
||
| s plavebnou komorou |
| s plavebnou komorou |
||
|- valign=top align=right |
|- valign=top align=right |
Verzia z 20:16, 3. jún 2013
Vltavská kaskáda je sústava vodných diel na českej rieke Vltava. Ide o celkovo 9 priehrad, z ktorých prvé boli budované v 30. rokoch 20. storočia. Do Vltavskej kaskády patrí priehrada Orlík zadržujúca najväčší objem vody z českých nádrží i Vodná nádrž Lipno - priehrada s najväčšou plochou vodnej hladiny. Vodné elektrárne kaskády produkujú elektrický výkon až 750 MW.
História
Prvé hrádze a splavy na Vltave boli spolu s ďalšími úpravami zlepšujúcimi splavnosť rieky stavané už za Ferdinanda I.. V rokoch 1640–1643 strahovské opátstvo na žiadosť Ferdinanda III. odstránilo skalisko Horní slap, ktoré nebezpečne zasahovalo do polovice riečišťa. Na zvyšku skaly bol na pamiatku vztýčený tzv. Ferdinandov stĺp, nazývaný tiež Soľný. V roku 1722 k nemu pribudla socha svätého Jána Nepomuckého, po ktorom Svätojánske prúdy získali meno. Obe pamiatky boli premiestnené pod hrádzu Slapskej nádrže.
Prvý ucelený projekt splavnenia Vltavy medzi Mělníkom a Českými Budejovicami spracovala v roku 1894 firma Lanna a Vering. V tej dobe bola Vltava hojne využívaná pre splavovanie pltí i dopravu kameňa a soli. Po prvej svetovej vojne sa objavujú návrhy na postavenie dvoch vysokých priehrad, pri Slapoch a Orlíku. Nový, energetický záujem sa dostal do rozporu s hospodárskymi záujmami. Prvé dve vodné diela kaskády, Vrané a Štěchovice, boli budované v 30. rokoch 20. storočia ešte s ohľadom na plavebné účely.
Účelom výstavby Vltavskej kaskády bola výroba elektrickej energie. Vedľajšími prínosmi bola ochrana pred povodňami, splavnenie niektorých úsekov Vltavy, stabilizácia hladiny pre odber vody k priemyslovým účelom i na výrobu pitnej vody a vytvorenie nových rekreačných miest. Vodné hospodárenie na Vltave umožňuje ovplyvňovať i splavnosť Labe pod Mělníkom. Kaskáda je schopná zastaviť povodeň do veľkosti 20 ročnej vody a väčšie povodne výrazne zmierniť. Napríklad počas povodní v roku 2002 bol max. prítok do VD Orlík v hodnote 3 900 m³/s, prekračujúci úroveň 1000 ročnej vody, znížený na danom vodnom diele o 800 až 900 m³/s.
Výstavba priehrad však znamenala aj zničenie jedinečných prírodne i historicky cenných miest, napríklad Svätojánskych prúdov ale i mnohých obcí i osád a zároveň ukončila tradičné vltavské pltníctvo. Výstavbou priehrad sa stabilizovala teplota vody, čím rieka v Prahe v zime obvykle okrem slepých ramien nezamŕza a v lete je naopak veľmi studená na kúpanie.
Prehľad priehrad
riečny km | priehradné jazero | výstavba | nadmorská výška (m) |
rozloha km² |
dĺžka km |
šírka km |
maximálna hĺbka (m) |
objem mil. m³ |
poznámka |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
329,5 | Lipno I | 1952-59 | 725,6 | 48,7 | 48 | 10 | 21,5 | 306 | |
319,1 | Lipno II | – 1960 | 557,6 | 0,325 | 7 | 11,5 | 1,685 | ||
210,4 | Vodná nádrž Hněvkovice | 1986–92 | 376,5 | 2,68 | 27 | 21,1 | plavebná komora nedokončená | ||
200,4 | Vodná nádrž Kořensko | 1986–91 | 353 | s plavebnou komorou | |||||
144,6 | Vodná nádrž Orlík | 1954–66 | 330 | 27,3 | 68 | 74 | 720 | plavebné zariadenie nedokončené | |
134,7 | Vodná nádrž Kamýk | 1956–62 | 1,95 | 17 | 12,8 | s plavebnou komorou | |||
91,5 | Vodná nádrž Slapy | 1951–54 | 271 | 13,92 | 58 | 270 | výťah pre lode nedokončené, koľajová preprava športových lodí | ||
84,4 | Vodná nádrž Štěchovice | 1937–45 | 1,14 | 9,4 | 22,5 | 11,2 | s plavebnou komorou | ||
71,4 | Vodná nádrž Vrané | 1930–36 | 2,51 | 13 | 9,7 | 11,1 | s plavebnou komorou |
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vltavská kaskáda
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vltavská kaskáda na českej Wikipédii.