Trabzon: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 19:41, 8. august 2013

Trabzon (starogr. Τραπεζοῦς – Trapezous, novogr./pontgr. Τραπεζούντα-Trapezunda) resp. v stredoveku Trapezunt (lat. Trapezunt) je mesto pri Čiernom mori v historickom kraji Pontos na severovýchodnom pobreží v Turecka. Má okolo 275 000 obyvateľov.

Dejiny

Približne v roku 756 pred Kr. toto územie kolonizovali Gréci z Milétu a založili tu mesto Trapezous. Milétčania v Ponte založili aj iné významné grécke mestá ako Sinope, Rize, Kerasus či Atény. V helenistickom období mesto patrilo do Pontského kráľovstva, neskôr pripadlo Rímskej ríši. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Trapezunt bol v 3. stor. vyplienený Gótmi, v roku 395 pripadol Východorímskej (Byzantskej ríši). Po rozpade Byzantskej ríše bolo centrom Trapezuntského cisárstva, jedného zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. V 19. a 20. stor. bolo mesto centrom kultúry, žili tu predovšetkým Pontskí Gréci, menšiny tvorili Lazi, Arméni a Turci. Práve na Grékov a Arménov tu Turci spravili genocídu. V roku 1923 sa odohrala Grécko-turecká výmena obyvateľstva. Miestni Gréci odišli do Grécka. V meste dodnes žije grécka populácia, ktorá hovorí pontskou gréčtinou a vyznáva moslimské náboženstvo, považuje sa za Turkov a preto nebola súčasťou výmeny obyvateľov.

Pozri aj

Trapezuntské cisárstvo

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trabzon

Externé odkazy

T.C. TRABZON VALİLİĞİ - webové stránky mesta (tr)
alport - portál trabzonského prístavu (en, tr)

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 == Dejiny ==
-Približne v roku 756 pred Kr. toto územie kolonizovali [[Gréci]] z [[Milét]]u a založili tu mesto Trapezous. Milétčania v [[Pontos|Ponte]] založili aj iné významné grécke mestá ako [[Sinop]]e, [[Rize]], [[Giresun|Kerasus]] či [[Atény (Pontos)|Atény]]. V helenistickom období mesto patrilo do Pontského kráľovstva, neskôr pripadlo [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Trapezunt bol v 3 stor. vyplienený [[Góti|Gótmi]], v roku 395 pripadol Východorímskej (Byzantskej ríši). Po rozpade [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] bolo centrom [[Trapezuntské cisárstvo|Trapezuntského cisárstva]], jedného zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. V 19. a 20. stor. bolo mesto centrom kultúry, žili tu predovšetkým [[Pontskí Gréci]], menšiny tvorili [[Lazi]], [[Arméni]] a [[Turci]]. Práve na Grékov a Arménov tu Turci spravili genocídu. V roku 1923 sa odohrala Grécko-turecká výmena obyvateľstva. Miestni Gréci odišli do Grécka.  V meste dodnes žije [[gréci|grécka]] populácia, ktorá hovorí [[pontčina|pontskou gréčtinou]] a vyznáva moslimské náboženstvo, považuje sa za Turkov a preto nebola súčasťou výmeny obyvateľov.
+Približne v roku 756 pred Kr. toto územie kolonizovali [[Gréci]] z [[Milét]]u a založili tu mesto Trapezous. Milétčania v [[Pontos|Ponte]] založili aj iné významné grécke mestá ako [[Sinop]]e, [[Rize]], [[Giresun|Kerasus]] či [[Atény (Pontos)|Atény]]. V helenistickom období mesto patrilo do Pontského kráľovstva, neskôr pripadlo [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]]. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Trapezunt bol v 3. stor. vyplienený [[Góti|Gótmi]], v roku 395 pripadol Východorímskej (Byzantskej ríši). Po rozpade [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] bolo centrom [[Trapezuntské cisárstvo|Trapezuntského cisárstva]], jedného zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. V 19. a 20. stor. bolo mesto centrom kultúry, žili tu predovšetkým [[Pontskí Gréci]], menšiny tvorili [[Lazi]], [[Arméni]] a [[Turci]]. Práve na Grékov a Arménov tu Turci spravili genocídu. V roku 1923 sa odohrala Grécko-turecká výmena obyvateľstva. Miestni Gréci odišli do Grécka. V meste dodnes žije [[gréci|grécka]] populácia, ktorá hovorí [[pontčina|pontskou gréčtinou]] a vyznáva moslimské náboženstvo, považuje sa za Turkov a preto nebola súčasťou výmeny obyvateľov.
 == Pozri aj ==