Adžanta (sídlo): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d commons:Category -> commonscat
formulácia, typo, ref, drobné úpravy
Riadok 17: Riadok 17:
|ohrozenie =
|ohrozenie =
}}
}}
'''Adžanta''' (po anglicky ''Ajanta'') je neveľká dedina na západnom okraji [[Dekanská plošina|Dekanskej plošiny]] v [[India|Indii]] (asi {{km|106|m}} od mesta Aurangabad v štáte [[Maháraštra]]). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, ale esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.
'''Adžanta''' (po anglicky ''Ajanta'') je neveľká dedina na západnom okraji [[Dekanská plošina|Dekanskej plošiny]] v [[India|Indii]] (asi {{km|106|m}} od mesta [[Aurangábád]] v štáte [[Maháraštra]]). V jej blízkosti sa nachádza sústava jaskynných skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Jaskynné chrámy ležia v hlbokej kaňonovitej doline so skalnými stenami, vytvorenej erozívnou činnosťou potoka živeného [[monzún]]ovými lejakmi v lávových pokryvoch Dekanskej plošiny.
[[Image:Ajantamural.jpg|left|thumb|Nástenná maľba v Adžante]]
[[Image:Ajantamural.jpg|left|thumb|Nástenná maľba v Adžante]]
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40{{--}}{{m|60|m}} nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr.{{--}}7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich [[budhizmus|budhizmu]]. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40{{--}}{{m|60|m}} nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu storočí (1. storočie pred Kr.{{--}}7. storočie) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich [[budhizmus|budhizmu]].<ref name=EB>{{Beliana|1|Adžanta|59}}</ref> Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami [[freska]]mi, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien [[chrám]]ov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb.
i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami [[freska]]mi, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien [[chrám]]ov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb.
Značná časť z nich je poškodená mechanicky.
Značná časť z nich je poškodená mechanicky.


Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života [[Siddhártha Gautama Buddha|Budhu]]. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).
Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života [[Siddhártha Gautama Buddha|Budhu]]. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).<ref name=EB/>


S ústupom budhizmu v [[India|Indii]] (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.
S ústupom budhizmu v [[India|Indii]] (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu a upadli do zabudnutia. Vstupy ukryla džungľa. Až v minulom storočí ich náhodne objavil istý anglický dôstojník pri vojenskom prieskume.


Komplex jaskynných chrámov bol v roku [[1983]] zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]].
Komplex jaskynných chrámov bol v roku [[1983]] zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]].

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 10:01, 1. marec 2014

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Ajanta caves*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát India India
Typ kultúrna
Kritériá i, ii, iii, vi
Identifikačné č. 242
Región** Ázia a Pacifik
História zápisu
Zápis 1983  (7. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangábád v štáte Maháraštra). V jej blízkosti sa nachádza sústava jaskynných skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Jaskynné chrámy ležia v hlbokej kaňonovitej doline so skalnými stenami, vytvorenej erozívnou činnosťou potoka živeného monzúnovými lejakmi v lávových pokryvoch Dekanskej plošiny.

Nástenná maľba v Adžante

V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu storočí (1. storočie pred Kr. – 7. storočie) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu.[1] Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.

Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).[1]

S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu a upadli do zabudnutia. Vstupy ukryla džungľa. Až v minulom storočí ich náhodne objavil istý anglický dôstojník pri vojenskom prieskume.

Komplex jaskynných chrámov bol v roku 1983 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Referencie

  1. a b Adžanta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 59.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


Šablóna:Link FA