Adžanta (sídlo): Rozdiel medzi revíziami

Ajanta caves
Ajanta caves*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	India
Typ	kultúrna
Kritériá	i, ii, iii, vi
Identifikačné č.	242
Región**	Ázia a Pacifik
	História zápisu
Zápis	1983 (7. zasadnutie)
	* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.; ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 10:01, 1. marec 2014

Svetové dedičstvo UNESCO

Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangábád v štáte Maháraštra). V jej blízkosti sa nachádza sústava jaskynných skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Jaskynné chrámy ležia v hlbokej kaňonovitej doline so skalnými stenami, vytvorenej erozívnou činnosťou potoka živeného monzúnovými lejakmi v lávových pokryvoch Dekanskej plošiny.

V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu storočí (1. storočie pred Kr. – 7. storočie) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu.^[1] Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.

Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).^[1]

S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu a upadli do zabudnutia. Vstupy ukryla džungľa. Až v minulom storočí ich náhodne objavil istý anglický dôstojník pri vojenskom prieskume.

Komplex jaskynných chrámov bol v roku 1983 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Referencie

↑ ^a ^b Adžanta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 59.

Pozri aj

Lokality Svetového dedičstva v Ázii

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adžanta (sídlo)

Externé odkazy

india-picture.net – Obrázky z Ajanty z india-picture.net

Šablóna:Link FA

[EB-1] Adžanta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 59.

[1]

@@ Riadok 17: / Riadok 17: @@
 |ohrozenie   =
 }}
-'''Adžanta''' (po anglicky ''Ajanta'') je neveľká dedina na západnom okraji [[Dekanská plošina|Dekanskej plošiny]] v [[India|Indii]] (asi {{km|106|m}} od  mesta Aurangabad v štáte [[Maháraštra]]). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu  z vrcholných pamiatok  staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných  dôvodov,  skrytú, v ústraní ležiacu, ale esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.
+'''Adžanta''' (po anglicky ''Ajanta'') je neveľká dedina na západnom okraji [[Dekanská plošina|Dekanskej plošiny]] v [[India|Indii]] (asi {{km|106|m}} od  mesta [[Aurangábád]] v štáte [[Maháraštra]]). V jej blízkosti sa nachádza sústava jaskynných skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Jaskynné chrámy ležia v hlbokej kaňonovitej doline so skalnými stenami, vytvorenej erozívnou činnosťou potoka živeného [[monzún]]ovými lejakmi v lávových pokryvoch Dekanskej plošiny.
 [[Image:Ajantamural.jpg|left|thumb|Nástenná maľba v Adžante]]
-V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40{{--}}{{m|60|m}} nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr.{{--}}7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich [[budhizmus|budhizmu]]. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch
+V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40{{--}}{{m|60|m}} nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu storočí (1. storočie pred Kr.{{--}}7. storočie) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich [[budhizmus|budhizmu]].<ref name=EB>{{Beliana|1|Adžanta|59}}</ref> Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami [[freska]]mi, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien [[chrám]]ov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb.
-i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami [[freska]]mi, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien [[chrám]]ov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb.
 Značná časť z nich je poškodená mechanicky.
-Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života [[Siddhártha Gautama Buddha|Budhu]]. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).
+Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života [[Siddhártha Gautama Buddha|Budhu]]. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).<ref name=EB/>
-S ústupom budhizmu v [[India|Indii]] (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.
+S ústupom budhizmu v [[India|Indii]] (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu a upadli do zabudnutia. Vstupy ukryla džungľa. Až v minulom storočí ich náhodne objavil istý anglický dôstojník pri vojenskom prieskume.
 Komplex jaskynných chrámov bol v roku [[1983]] zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]].
+== Referencie ==
+{{Referencie}}
 == Pozri aj ==