Gejza Slameň: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 53: | Riadok 53: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Gejza Slameň sa narodil v Lučatíne, v rodine štátneho horára, ako najmladšie dieťa zo súrodencov Eleny a Jozefa. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici. V rokoch 1926-27 študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Bol učiteľom na Budči, potom na evanjelickej ľudovej škole v Ľubietovej, odkiaľ 1. septembra 1931 prešiel za správcu školy na Povrazníku, kde ako učiteľ pôsobil do roku 1946. V rokoch 1946 – 1949 opäť učil v Ľubietovej. Učiteľské povolanie spájal s verejnou prácou (počas SNP tajomník RNV a po roku 1945 predseda MNV na Povrazníku) a najmä ochotníckou činnosťou. 25. augusta 1931 sa oženil s Máriou E. Škultéty, pochádzajúcou z Hornej Lehoty, s ktorou mal dvoch synov, Ing. arch. Ivan Slameň (spoluator Mostu SNP v Bratislave) a Dušan Slameň. |
|||
Po roku [[1945]] sa stal členom Mestského divadelného združenia v Banskej Bystrici. Ako aktívny divadelný ochotník patril k zakladateľskej generácii hercov Stredoslovenského divadla vo Zvolene, ktoré vzniklo v roku 1949. Spolu so svojimi kolegami tvoril vo zvolenskom divadle prvý, dvadsaťpäťčlenný divadelný herecký súbor. Z jeho spoluzakladajúcich kolegov spomeňme aspoň Karola Badániho, ktorý bol zároveň do roku 1953 aj prvým riaditeľom divadla, Máriu Markovičovú, Zoru Paulendovú, Ľudovíta Grešša, ktorý v rokoch 1954 – 1956 pôsobil aj ako riaditeľ divadla, L. Hritza, J. Bullovú, Angelu Jakubisovú, R. Debnárika, Valériu Čaplovú, či Ernesta Šmálika. Prvú premiéru malo zvolenské divadlo 28. augusta 1949 s inscenáciou Makar Dúbrava, od ruského autora Alexandra Kornejčuka. Inscenácia mala úspech aj na prehliadke divadelných súborov Veľká divadelná žatva v Prahe, na ktorej získala ocenenie a spolu s ňou aj piati herci, vrátane Gejzu Slameňa. Pre hercov bola táto cena o to vzácnejšie, že sa spravidla udeľovala jednému hercovi. Vo zvolenskom divadle Gejza Slameň účinkoval do roku 1952. Podľa divadelných kritikov, práve prvé tri zvolenské sezóny boli jeho najplodnejšou érou. |
|||
Od sezóny 1952/1953 pôsobil v činohre SND, kde sa okruh jeho postáv zúžil na menšie úlohy. Z 55 postáv, ktoré tu stvárnil, spomeňme napríklad detektíva Tvrdlíka vo Zvonovom Tanci nad plačom (1957), Tatár v Gorkého Na dne (1959) a postava Richtára v Jiráskovom Lampáši (1973), ktorú stvárnil už po odchode do dôchodku. V sezóne 1954/1955 pôsobil vo funkcii riaditeľa Krajského divadla v Nitre, dnes Divadlo Andreja Bagara. |
|||
Angažmán na prvej slovenskej divadelnej scéne mu prinieslo aj účinkovanie v šiestich slovenských celovečerných hraných filmoch. Vo filme a televízii stvárnil najmä epizódne postavy rázovitých dedinčanov a ľudových typov. V roku 1972 odišiel do dôchodku, no ešte aj potom účinkoval v niektorých predstaveniach. Účinkoval aj v mnohých rozhlasových inscenáciách |
|||
a rozprávkach. |
|||
Gejza Slameň zomrel 15. marca 1974 v Bratislave. Pochovaný je na ružinovskom cintoríne, kde je uvedený medzi významnými osobnosťami, ktoré sú pochované na tomto cintoríne. |
|||
== Ocenenie == |
== Ocenenie == |
||
Verzia z 21:28, 8. november 2014
| Gejza Slameň | |
|---|---|
| Narodenie | 3. marec 1906 Lučatín |
| Úmrtie | 15. marec 1974 (68 rokov) Bratislava |
| Povolanie | herec |
| Rodičia | Jozef Slameň, Amália Bušniaková |
Gejza Slameň (* 3. marec 1906, Lučatín – † 15. marec 1974, Bratislava) bol slovenský herec.
Rodina
- otec Jozef Slameň
- matka Amália rod. Bušniaková
- manželka Mária E. Škultéty (* 28. máj 1911 - † 24. apríl 1995)
- syn Ing. arch. Ivan Slameň (* 8. jún 1932 -† 5. august 2006)
- syn Dušan Slameň (* 15. apríl 1934 - † 10. jún 1989)
Životopis
Gejza Slameň sa narodil v Lučatíne, v rodine štátneho horára, ako najmladšie dieťa zo súrodencov Eleny a Jozefa. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici. V rokoch 1926-27 študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Bol učiteľom na Budči, potom na evanjelickej ľudovej škole v Ľubietovej, odkiaľ 1. septembra 1931 prešiel za správcu školy na Povrazníku, kde ako učiteľ pôsobil do roku 1946. V rokoch 1946 – 1949 opäť učil v Ľubietovej. Učiteľské povolanie spájal s verejnou prácou (počas SNP tajomník RNV a po roku 1945 predseda MNV na Povrazníku) a najmä ochotníckou činnosťou. 25. augusta 1931 sa oženil s Máriou E. Škultéty, pochádzajúcou z Hornej Lehoty, s ktorou mal dvoch synov, Ing. arch. Ivan Slameň (spoluator Mostu SNP v Bratislave) a Dušan Slameň.
Po roku 1945 sa stal členom Mestského divadelného združenia v Banskej Bystrici. Ako aktívny divadelný ochotník patril k zakladateľskej generácii hercov Stredoslovenského divadla vo Zvolene, ktoré vzniklo v roku 1949. Spolu so svojimi kolegami tvoril vo zvolenskom divadle prvý, dvadsaťpäťčlenný divadelný herecký súbor. Z jeho spoluzakladajúcich kolegov spomeňme aspoň Karola Badániho, ktorý bol zároveň do roku 1953 aj prvým riaditeľom divadla, Máriu Markovičovú, Zoru Paulendovú, Ľudovíta Grešša, ktorý v rokoch 1954 – 1956 pôsobil aj ako riaditeľ divadla, L. Hritza, J. Bullovú, Angelu Jakubisovú, R. Debnárika, Valériu Čaplovú, či Ernesta Šmálika. Prvú premiéru malo zvolenské divadlo 28. augusta 1949 s inscenáciou Makar Dúbrava, od ruského autora Alexandra Kornejčuka. Inscenácia mala úspech aj na prehliadke divadelných súborov Veľká divadelná žatva v Prahe, na ktorej získala ocenenie a spolu s ňou aj piati herci, vrátane Gejzu Slameňa. Pre hercov bola táto cena o to vzácnejšie, že sa spravidla udeľovala jednému hercovi. Vo zvolenskom divadle Gejza Slameň účinkoval do roku 1952. Podľa divadelných kritikov, práve prvé tri zvolenské sezóny boli jeho najplodnejšou érou.
Od sezóny 1952/1953 pôsobil v činohre SND, kde sa okruh jeho postáv zúžil na menšie úlohy. Z 55 postáv, ktoré tu stvárnil, spomeňme napríklad detektíva Tvrdlíka vo Zvonovom Tanci nad plačom (1957), Tatár v Gorkého Na dne (1959) a postava Richtára v Jiráskovom Lampáši (1973), ktorú stvárnil už po odchode do dôchodku. V sezóne 1954/1955 pôsobil vo funkcii riaditeľa Krajského divadla v Nitre, dnes Divadlo Andreja Bagara.
Angažmán na prvej slovenskej divadelnej scéne mu prinieslo aj účinkovanie v šiestich slovenských celovečerných hraných filmoch. Vo filme a televízii stvárnil najmä epizódne postavy rázovitých dedinčanov a ľudových typov. V roku 1972 odišiel do dôchodku, no ešte aj potom účinkoval v niektorých predstaveniach. Účinkoval aj v mnohých rozhlasových inscenáciách a rozprávkach.
Gejza Slameň zomrel 15. marca 1974 v Bratislave. Pochovaný je na ružinovskom cintoríne, kde je uvedený medzi významnými osobnosťami, ktoré sú pochované na tomto cintoríne.
Ocenenie
- Roku 1951 laureát štátnej ceny
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.