Jozafát Kuncevič: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 213.81.199.1 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Legobot
Andreios (diskusia | príspevky)
formulácia, oprava, pravopis
Riadok 11: Riadok 11:
Svätý '''Jozafát Kuncevič''' (* [[1580]], [[Volodymyr]], [[Ukrajina]] - † [[12. november]] [[1624]]) bol [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] biskup a [[mučeník]].
Svätý '''Jozafát Kuncevič''' (* [[1580]], [[Volodymyr]], [[Ukrajina]] - † [[12. november]] [[1624]]) bol [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] biskup a [[mučeník]].


Vo Vilniuse sa ako [[Pravoslávna cirkev|pravoslávny]] chlapec dostal do styku s gréckokatolíkmi a rozhodol sa k nim pridať.
Vo [[Vilnius]]e sa ako [[Pravoslávna cirkev|pravoslávny]] chlapec dostal do styku s gréckokatolíkmi a rozhodol sa k nim pridať.


V roku [[1604]] vstúpil k [[Baziliáni|baziliánom]], kde prijal mníšske meno Jozafát. Usadil sa v spustnutom [[monastier]]i vo Vilniuse. Čoskoro sa počet [[novic]]ov rozšíril čo vyvolávalo odpor pravoslávnych. V r. [[1609]] bol Jozafát vysvätený za kňaza. Kvôli presvedčivosti kázania mu pravoslávni dali prezývku ''dušechvat''. V r. [[1613]] bol menovaný za archimandritu monastiera, kde bolo už okolo 70 [[mních]]ov.
V roku [[1604]] vstúpil k [[Baziliáni|baziliánom]], kde prijal mníšske meno Jozafát. Usadil sa v spustnutom [[monastier]]i vo Vilniuse. Čoskoro sa počet [[novic]]ov rozšíril čo vyvolávalo odpor pravoslávnych. V r. [[1609]] bol Jozafát vysvätený za kňaza. Kvôli presvedčivosti kázania mu pravoslávni dali prezývku ''dušechvat''. V r. [[1613]] bol menovaný za archimandritu monastiera, kde bolo už okolo 70 [[mních]]ov.


V r. [[1617]] bol vysvätený na [[biskup]]a. Po smrti arcibiskupa v [[Polock]]u sa Jozafát stal jeho nástupcom. Vo svojej [[eparchia|eparchii]] začal zavádzať prísny poriadok. Musel však čeliť odporu pravoslávnych. Vzrastala aj nenávisť ľudu voči nemu. Keď v. roku 1623 prišiel do [[Vitebsk]]a zbehol sa proti nemu rozoštvaný ľud, žiadajúc jeho smrť.
V r. [[1617]] bol vysvätený na [[biskup]]a. Po smrti arcibiskupa v [[Polock]]u sa Jozafát stal jeho nástupcom. Vo svojej [[eparchia|eparchii]] začal zavádzať prísny poriadok. Musel však čeliť odporu pravoslávnych. Vzrastala aj nenávisť ľudu voči nemu. Keď v. roku 1623 prišiel do [[Vitebsk]]a, zbehol sa proti nemu rozoštvaný ľud a žiadal si jeho smrť.


[[12. október|12. októbra]] [[1624]] vtrhli buriči do arcibiskupského paláca, jeden ho udrel kyjom a druhý sekerou do hlavy. Keď spadol na zem ešte dvakrát mu strelili do hlavy. Jeho telo zhanobili a priviazané o veľký kameň hodili do rieky [[Dvina|Dviny]]. O niekoľko dní, [[17. november|17. novembra]], rybári potom ako uvideli jasné svetlo vytiahli z rieky jeho telo. Telo bolo vystavené v chráme a potom prenesené do Polocka, kde bolo [[18. január]]a [[1625]] pochované. Nad jeho telom sa začali údajne diať aj zázraky.
[[12. november|12. novembra]] [[1624]] vtrhli buriči do arcibiskupského paláca, jeden ho udrel kyjom a druhý sekerou do hlavy. Keď spadol na zem, ešte dvakrát mu strelili do hlavy. Jeho telo zhanobili a priviazané o veľký kameň hodili do rieky [[Dvina|Dviny]]. O niekoľko dní, [[17. november|17. novembra]], rybári potom ako uvideli vo vode jasné svetlo, vytiahli z rieky jeho telo. Telo bolo vystavené v chráme a potom prenesené do Polocka, kde bolo [[18. január]]a [[1625]] pochované. Nad jeho telom sa začali údajne diať aj zázraky.


Pozostatky boli neskôr prenesené do Bialy, v r. [[1916]] do [[Viedeň|Viedne]] a v r. [[1949]] do [[Rím]]a. V Ríme sú uložené pod oltárom sv. [[Bazil Veľký|Bazila Veľkého]] v Chráme sv. Petra.
Pozostatky boli neskôr prenesené do Bialy, v r. [[1916]] do [[Viedeň|Viedne]] a v r. [[1949]] do [[Rím]]a. V Ríme sú uložené pod oltárom sv. [[Bazil Veľký|Bazila Veľkého]] v [[Bazilika svätého Petra|Chráme sv. Petra]].


Gréckokatolícka cirkev slávi jeho pamiatku [[12. november|12. novembra]].
Gréckokatolícka cirkev slávi jeho pamiatku [[12. november|12. novembra]].

Verzia z 10:54, 13. november 2015

Jozafát Kuncevič
gréckokatolícky biskup a mučeník
gréckokatolícky biskup a mučeník
Narodenie1580
Volodymyr, Ukrajina
Úmrtie12. november 1624
Vitebsk
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozafát Kuncevič

Svätý Jozafát Kuncevič (* 1580, Volodymyr, Ukrajina - † 12. november 1624) bol gréckokatolícky biskup a mučeník.

Vo Vilniuse sa ako pravoslávny chlapec dostal do styku s gréckokatolíkmi a rozhodol sa k nim pridať.

V roku 1604 vstúpil k baziliánom, kde prijal mníšske meno Jozafát. Usadil sa v spustnutom monastieri vo Vilniuse. Čoskoro sa počet novicov rozšíril čo vyvolávalo odpor pravoslávnych. V r. 1609 bol Jozafát vysvätený za kňaza. Kvôli presvedčivosti kázania mu pravoslávni dali prezývku dušechvat. V r. 1613 bol menovaný za archimandritu monastiera, kde bolo už okolo 70 mníchov.

V r. 1617 bol vysvätený na biskupa. Po smrti arcibiskupa v Polocku sa Jozafát stal jeho nástupcom. Vo svojej eparchii začal zavádzať prísny poriadok. Musel však čeliť odporu pravoslávnych. Vzrastala aj nenávisť ľudu voči nemu. Keď v. roku 1623 prišiel do Vitebska, zbehol sa proti nemu rozoštvaný ľud a žiadal si jeho smrť.

12. novembra 1624 vtrhli buriči do arcibiskupského paláca, jeden ho udrel kyjom a druhý sekerou do hlavy. Keď spadol na zem, ešte dvakrát mu strelili do hlavy. Jeho telo zhanobili a priviazané o veľký kameň hodili do rieky Dviny. O niekoľko dní, 17. novembra, rybári potom ako uvideli vo vode jasné svetlo, vytiahli z rieky jeho telo. Telo bolo vystavené v chráme a potom prenesené do Polocka, kde bolo 18. januára 1625 pochované. Nad jeho telom sa začali údajne diať aj zázraky.

Pozostatky boli neskôr prenesené do Bialy, v r. 1916 do Viedne a v r. 1949 do Ríma. V Ríme sú uložené pod oltárom sv. Bazila Veľkého v Chráme sv. Petra.

Gréckokatolícka cirkev slávi jeho pamiatku 12. novembra.

Literatúra

  • "Jozafát Kuncevič, biskup a mučeník : 12. november." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 68-73. ISBN 80-967341-1-3
  • "Dňa 12. novembra : Svätého mučeníka Jozefáta, arcibiskupa Polockého." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 719-733. ISBN 80-7165-381-0
  • "12. november : Sv. JOZAFÁT, biskup a mučeník." In: Daniel Dian - Viliam Judák: Každý deň so svätými : II. diel. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 148. ISBN 978-80-7162-679-4
  • "12. novembra : Sv. Jozafát Kuncevič, biskup a mučeník (1580? — 1623)." In: Rajmund Ondruš S.J.: Blízki Bohu i ľuďom. : Životopisy svätých usporiadané podľa liturgického kalendára. Na Slovensku prvé vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, š. p., 1991 ako záujmová publikácia pre Spolok svätého Vojtecha. s. 616-617. ISBN 80-222-0277-0