Oskičtina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 30 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q36653)
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram, replaced: pred Kr. → pred Kr. (4)
Riadok 1: Riadok 1:
'''Oskičtina''' je vymretý [[italické jazyky|italický jazyk]] používaný cca v rokoch 500 – 50 pred Kr. v dnešnom stredojužnom a južnom [[Taliansko|Taliansku]].
'''Oskičtina''' je vymretý [[italické jazyky|italický jazyk]] používaný cca v rokoch 500 – 50 pred Kr. v dnešnom stredojužnom a južnom [[Taliansko|Taliansku]].


Hovorili ním [[Oskovia]], ale aj iní [[Sabelovia]] – jazyk bol pomerne rozšírený. Písal sa oskickou abecedou odvodenou prostrednítcvom etruštiny zo západnej gréčtiny.
Hovorili ním [[Oskovia]], ale aj iní [[Sabelovia]] – jazyk bol pomerne rozšírený. Písal sa oskickou abecedou odvodenou prostrednítcvom etruštiny zo západnej gréčtiny.


Zachovalo sa okolo 650 textov a nápisov, najznámejšie sú [[Tabula Bantina]] (cca 125 pred Kr.), Bronzová tabuľa z Agnone (cca 250 pred Kr.) a [[Cippus Abellanus]] (cca 150 pred Kr.).
Zachovalo sa okolo 650 textov a nápisov, najznámejšie sú [[Tabula Bantina]] (cca 125 pred Kr.), Bronzová tabuľa z Agnone (cca 250 pred Kr.) a [[Cippus Abellanus]] (cca 150 pred Kr.).


==Ukážka oskického textu ==
==Ukážka oskického textu ==
Riadok 37: Riadok 37:


[[Kategória:Italické jazyky]]
[[Kategória:Italické jazyky]]
[[Kategória:Vymreté jazyky]]
[[Kategória:Mŕtve jazyky]]

Verzia z 16:40, 22. november 2015

Oskičtina je vymretý italický jazyk používaný cca v rokoch 500 – 50 pred Kr. v dnešnom stredojužnom a južnom Taliansku.

Hovorili ním Oskovia, ale aj iní Sabelovia – jazyk bol pomerne rozšírený. Písal sa oskickou abecedou odvodenou prostrednítcvom etruštiny zo západnej gréčtiny.

Zachovalo sa okolo 650 textov a nápisov, najznámejšie sú Tabula Bantina (cca 125 pred Kr.), Bronzová tabuľa z Agnone (cca 250 pred Kr.) a Cippus Abellanus (cca 150 pred Kr.).

Ukážka oskického textu

 ekkum[svaí píd herieset
 trííbarak[avúm tereí púd
 liímítú[m] pernúm [púís
 herekleís fíísnú mefi[ú
 íst, ehtrad feíhúss pú[s
 herekleís fíísnam amfr
 et, pert víam pússtíst
 paí íp íst, pústin slagím
 senateís suveís tangi
 núd tríbarakavúm lí
 kítud. íním íúk tríba
 rakkiuf pam núvlanús
 tríbarakattuset íúk trí
 barakkiuf íním úíttiuf
 abellanúm estud. avt
 púst feíhúís pús físnam am
 fret, eíseí tereí nep abel
 lanús nep núvlanús pídum
 tríbarakattíns. avt the
 savrúm púd eseí tereí íst,
 pún patensíns, múíníkad ta[n
 ginúd patensíns, íním píd e[íseí
 thesavreí púkkapíd ee[stit
 a]íttíúm alttram alttr[ús
 h]erríns. avt anter slagím
 a]bellanam íním núvlanam
 s]úllad víú uruvú íst . edú 
 e]ísaí víaí mefiaí teremen
 n]iú staíet.