Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa Fero Paškevič (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Hadonos |
d +ref |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Stolica''' je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek [[Uhorsko|Uhorska]] od [[novovek]]u až do zániku Uhorska (1918) a potom aj krátko v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] do konca roka [[1922]]. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849. |
'''Stolica''' je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek [[Uhorsko|Uhorska]] od [[novovek]]u až do zániku Uhorska (1918) a potom aj krátko v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] do konca roka [[1922]]. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849. |
||
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy<ref name="LSD">STOLICA. In: {{Citácia knihy |
|||
| ⚫ | |||
| priezvisko = Škvarna |
|||
| meno = Dušan |
|||
| spoluautori = et al. |
|||
| titul = Lexikón slovenských dejín |
|||
| odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín |
|||
| vydanie = 3 |
|||
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]] |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 2006 |
|||
| isbn = 80-10-00872-9 |
|||
| počet strán = 381 |
|||
| strany = 329{{--}}330 |
|||
}}</ref>, na rozdiel od [[komitát]]ov, ktoré boli kráľovskými jednotkami<ref name="ES">stolica. In: {{Citácia knihy |
|||
| titul = Encyklopédia Slovenska V R-Š |
|||
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] |
|||
| rok = 1981 |
|||
| počet strán = |
|||
| strany = 604{{--}}605 |
|||
| ⚫ | |||
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc. |
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.<ref name="LSD"/> |
||
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí. |
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Juraj |
|||
| meno = Žudel |
|||
| titul = Stolice na Slovensku |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] |
|||
| rok = 1984 |
|||
| počet strán = 200 |
|||
| strany = 14 |
|||
}}</ref> |
|||
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]]. |
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. [[Historické župy na Slovensku]]. |
||
V Uhorsku sa postupne postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v r. 1918 tu existovalo 64 žúp. |
V Uhorsku sa postupne postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v r. 1918 tu existovalo 64 žúp. |
||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
*[[Historické župy na Slovensku]] |
* [[Historické župy na Slovensku]] |
||
[[Kategória:Administratívne členenie Slovenska]] |
[[Kategória:Administratívne členenie Slovenska]] |
||
<!-- |
|||
<ref name="ES">stolica. In: {{Citácia knihy |
|||
| titul = Encyklopédia Slovenska V R-Š |
|||
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] |
|||
| rok = 1981 |
|||
| počet strán = |
|||
| strany = 604{{--}}605 |
|||
}}</ref> |
|||
<ref name="LSD">STOLICA. In: {{Citácia knihy |
|||
| priezvisko = Škvarna |
|||
| meno = Dušan |
|||
| spoluautori = et al. |
|||
| titul = Lexikón slovenských dejín |
|||
| odkaz na titul = Lexikón slovenských dejín |
|||
| vydanie = 3 |
|||
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]] |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 2006 |
|||
| isbn = 80-10-00872-9 |
|||
| počet strán = 381 |
|||
| strany = 329{{--}}330 |
|||
}}</ref> |
|||
--> |
|||
Verzia z 12:06, 22. január 2017
Stolica je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska (1918) a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy[1], na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami[2] a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.[1]
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.[3]
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. Historické župy na Slovensku.
V Uhorsku sa postupne postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v r. 1918 tu existovalo 64 žúp.
Referencie
- ↑ a b STOLICA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 329 – 330.
- ↑ stolica. In: Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981. S. 604 – 605.
- ↑ JURAJ, Žudel. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.
Pozri aj