Kratón (geológia): Rozdiel medzi revíziami
d preklep |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[File:World geologic provinces.jpg|thumb|Zjednodušené geologické zobrazenie Zeme. Kratogény sú ružové a oranžové.]] |
[[File:World geologic provinces.jpg|thumb|Zjednodušené geologické zobrazenie Zeme. Kratogény sú ružové a oranžové.]] |
||
'''Kratón'''<ref name="EZ">kratogén. In: {{Citácia knihy |
|||
⚫ | |||
| priezvisko = Činčura |
|||
| meno = Juraj |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| spoluautori = ed. |
|||
| titul = Encyklopédia Zeme |
|||
| odkaz na titul = Encyklopédia Zeme |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] |
|||
| rok = 1983 |
|||
| edícia = |
|||
| zväzok edície = |
|||
| počet strán = 717 |
|||
| strany = 304 |
|||
⚫ | }}</ref> alebo '''kratogén'''<ref name="EZ"/> je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka [[Zemská kôra|zemskej kôry]], obvykle tvorená [[magmatická hornina|magmatickými]] a [[metamorfovaná hornina|metamorfovanými horninami]], niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“<ref name="Petránek">{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Petránek |
| priezvisko = Petránek |
||
| meno = Jan |
| meno = Jan |
Verzia z 16:11, 11. január 2018
Kratón[1] alebo kratogén[1] je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka zemskej kôry, obvykle tvorená magmatickými a metamorfovanými horninami, niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“[2].
Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia archaika (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka[3]. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom kontinentálnych okrajov od prekambria.[4]
Termín kratogén navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako kratón. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na štíty a platformy[5]. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglosaskej terminológii) termín platforma.[2]
V zmysle geosynklinálnej koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú alpinotypné vrásnenia (vrásovo-prešmyková stavba), vyskytujú sa v nich iba zlomy (tzv. germanotypná tektonika). Tvoria jadrá dnešných kontinentov alebo sú pod oceánmi. Existujú už od prekambria.[1][6]
Referencie
- ↑ a b c kratogén. In: ČINČURA, Juraj, ed. Encyklopédia Zeme. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 304.
- ↑ a b PETRÁNEK, Jan. kraton. In: Geologická encyklopedie [online]. Brno: Česká geologická služba, [cit. 2016-01-05]. Dostupné online.
- ↑ Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100
- ↑ Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61
- ↑ Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288
- ↑ Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kratón (geológia)