Krycia sústava: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Odobraných 687 bajtov ,  pred 3 rokmi
čiastočné úpravy
d (Revízia 5980555 používateľa 194.160.127.162 (diskusia) bola vrátená)
(čiastočné úpravy)
'''Krycia sústava''' je tvorená [[Orgán (anatómia)|orgánmi]], ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
{{Na úpravu}}
* [[koža]],
'''Krycia sústava''' je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
* [[vlas|vlasy]] a [[ochlpenie]],
* [[koža]],
* [[necht|nechty]]
* [[vlas]] a [[ochlpenie]],
* [[nechtpotné žľazy]],
* [[potnémazové žľazy]],
* [[mazové žľazy]].
 
== KryciaFylogenéza sústavakrycej sústavy ==
- zabezpečuje oddelenie tkanív od okolia, taktiež vykonáva registráciu zmien v okolí zmyslových buniek
- udržiava telesnú teplotu
 
*''mikroorganizmy'' – majú ju tvorenú [[Bunková stena|bunkovou stenou]], [[Cytoplazmatická membrána|plazmalemou]], prípadne schránkou
=== Fylogenéza krycej sústavy ===
* ''bezstavovce'' – majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – [[Hypoderma|hypodermy]], ktorá produkuje [[Kutikula|kutikulu,]]. jejJej podstatou je bielkovina – [[kutikulín]], okrem toho je tu prítomný [[chitín]]
* ''prvoky'' – majú ju tvorenú plazmolémou, prípadne schránkou
* ''červy'' – na pokožke je [[riasinkový epitel]], ktorý prispieva k pohybu
* ''bezstavovce'' – majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
* ''stavovce'' – povrch tvorí koža – cutis, tu tvoria tri vrstvy: [[Pokožka (anatómia)|pokožka]], [[zamša]] a [[podkožie]]
* ''červy'' – na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
* ''stavovce'' – povrch tvorí koža – cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie
 
=== Pokožka – epidermis ===
Je tvorená viacvrstvovým rohovatejúcim epitelom. Má dve hlavné vrstvy: zárodkovú vrstvu ({{lat|stratum germinativum}}) a rohovitú/rohovú/zrohovatenú vrstvu ({{lat|stratum corneum}}). Zo zárodkovej vrstvy bunky postupne putujú na povrch, rohovatejú, odumierajú a odlupujú sa vo forme kožného prachu alebo lupín (stratum disjunctum).
- je tvorená zvrstveným viacradým rohovujúcim epitelom
 
- najspodnejšiu časť tvorí stratum germinativum, ktorá je tvorená zo stratum basale, stratum spinosum, najintenzívnejšie sa delia bunky v stratum basale – 1 vrstva kubických buniek
Obsahuje [[Pigmentová bunka|melanocyty]], ktoré sú najmä v stratum basale. Obsahujú [[melanín]]; pigment, ktorý vzniká oxidáciou tyrozínu a ktorý je organizovaný do membránových útvarov – metanozómov. Melanínové zrnká dávajú zafarbenie telám živočíchov a rozdiely vo farbe medzi rasami súvisia s rozmiestnením melanínových zrniek v melanocytoch- u tmavšej pokožky sú rozptýlené, u svetlej sú sústredené.
- vyššie vrstvy sú stratum granulosum – proces rohovatenia → stratum lucidum zo sploštených buniek vo viacerých vrstvách
rohovatenie :
- so stárnutím bunky v nej pribúdajú filamenty (vaky)
- organely sú postupne rozkladané lyzozómami
- zrohovatené bunky sa tlačia k povrchu, odumierajú, sú čoraz plochšie a vytvárajú stratum corneum → 15 – 20 vrstiev zrohovatených buniek
- plazmatická membrána je priepustná, zhrubnutá, stráca svoje pôvodné vlastnosti
- do medzibunkových priestorov sa dostáva voda
- bunky sa postupne odlupujú vo forme kožného prachu alebo lupín – stratum disjunctum
 
=== Zamša – dermis ===
-Hranicu hranicu epidermispokožky a dermiszamše tvorí stratum basale.
 
- je najhrubšia časť kože, ide o spojivové tkanivo, má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek
-Zamša najvrchnejšiuje najhrubšia časť kože; ide o spojivové tkanivo, ktoré má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek. Najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare vo výbežkyforme výbežkov, ktorými sa zamša zanára do epidermispokožky. = tátoTáto vrstva je tvorená riedkym [[Kolagénne väzivo|kolagénovým väzivom,]]; sú tu rozvetvenia kapilár vyživujúcich výživa epidermispokožku (epidermis neobsahuje cievy) a zakončenia [[Hmatové teliesko|hmatových teliesok]] a receptorov tepelných zmien. Hlbšia vrstva (stratum reticulare) je tvorená zväzkami hrubších kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú sieť; dáva elastické vlastnosti koži.
 
- v papilárnej vrstve sú zakončenia hmatových teliesok a receptorov tepelných zmien
- vV zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce), a hlienové žľazy (obojživelníky).
- táto vrstva obsahuje hodne kolagénových a elastických vlákien
- hlbšia vrstva stratum retikulare je tvorená zväzkami hrubších kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú sieť, táto časť dáva elastické vlastnosti koži
- v zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce), hlienové žľazy (obojživelníky)
 
=== Podkožie – subcutis ===
-Je tvorené riedkym väzivom z tukových buniek, ktoré umožňuje tvorbu záhybov a posun kože voči podkladu.
- riedke väzivo z tukových buniek
- umožňuje tvorbu záhybov – posun kože voči podkladu
 
{{Na úpravu}}
=== Melanocyty ===
- pigmentové bunky kože
- sú najmä v stratum basale, ich počet ubúda smerom do vyšších vrstiev do stratum germinativum
- obsahujú pigment – melanín, ktorý vzniká oxidáciou tyrozínu
- melanín je organizovaný do membránových útvarov – metanozómov
- melanínové zrnká dávajú zafarbenie telám živočíchov
- rozdiely vo farbe medzi rasami súvisia s rozmiestnením melanínových zrniek v melanocytoch
- u tmavšej pokožky sú rozptýlené, u svetlej sú sústredené
- v procese pigmentácie sa melanozómy zmnožujú a rozptylujú
 
=== Kožné deriváty ===
1 195

úprav

Navigačné menu