Krycia sústava: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 15:10, 11. január 2019

Krycia sústava je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať teplotu tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky metabolizmu, zúčastňuje sa na tvorbe vitamínu D, zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a tlak. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:

Fylogenéza krycej sústavy

mikroorganizmy – majú ju tvorenú bunkovou stenou, plazmalemou, prípadne schránkou
bezstavovce – majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu. Jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
červy – na pokožke je riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
stavovce – povrch tvorí koža – cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie

Pokožka – epidermis

Je tvorená viacvrstvovým rohovatejúcim epitelom. Má dve hlavné vrstvy: zárodkovú vrstvu (lat. stratum germinativum) a rohovitú/rohovú/zrohovatenú vrstvu (lat. stratum corneum). Zo zárodkovej vrstvy bunky postupne putujú na povrch, rohovatejú, odumierajú a odlupujú sa vo forme kožného prachu alebo lupín (stratum disjunctum).

Obsahuje melanocyty, ktoré sú najmä v stratum basale. Obsahujú melanín; pigment, ktorý vzniká oxidáciou tyrozínu a ktorý je organizovaný do membránových útvarov – metanozómov. Melanínové zrnká dávajú zafarbenie telám živočíchov a rozdiely vo farbe medzi rasami súvisia s rozmiestnením melanínových zrniek v melanocytoch- u tmavšej pokožky sú rozptýlené, u svetlej sú sústredené.

Zamša – dermis

Hranicu pokožky a zamše tvorí stratum basale.

Zamša je najhrubšia časť kože; ide o spojivové tkanivo, ktoré má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek. Najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare vo forme výbežkov, ktorými sa zamša zanára do pokožky. Táto vrstva je tvorená riedkym kolagénovým väzivom; sú tu rozvetvenia kapilár vyživujúcich pokožku (tá neobsahuje cievy) a zakončenia hmatových teliesok a receptorov tepelných zmien. Hlbšia vrstva (stratum reticulare) je tvorená zväzkami hrubších kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú sieť; dáva elastické vlastnosti koži.

V zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce) a hlienové žľazy (obojživelníky).

Podkožie – subcutis

Je tvorené riedkym väzivom z tukových buniek, ktoré umožňuje tvorbu záhybov a posun kože voči podkladu.

Kožné deriváty

- sú produktom kože - u bezstavovcov sú prítomné ako žliazky, chĺpky, štetinky,... u stavovcov ako rohovinové útvary, u plazov ako šupiny, čo sú vyklenutia zamše na spôsob papily – epidermis sa nachádza na povrchu tejto papily a tu dochádza k procesu rohovatenia - papily majú pigmentové bunky, ktoré zafarbujú šupiny - vtáky majú rohovinové útvary pri behákoch, derivátmi kože sú tiež zobák a perie - perie rastie z perových bradavíc za účasti zamše a epidermisu - zamša spolu s epidermis sa vzliači, súčasne sa vyliači (nadvihne) okolie papily, pôvodne epidermové bunky sa intenzívne delia a diferencujú, pribúda v bunkách vláknitá hmota a rohovatejú - odumreté bunky sú spojené dezmorómami, u prachového peria iba pozdĺžne, u obrysového aj priečne - cicavce: - typické deriváty sú chlpy alebo vlasy - na vlase rozoznávame voľnú časť – scapus pili a čas ponorenú radix pili – koreň vlasu - koreň ukončuje vlasová cibuľka – bulbus pili - koreň tvorí vnútorná a vonkajšia epitelová vrstva, smerom von je ešte väzivová vrstva, spolu vytvárajú vlasový folikul - väzivová pošva sa zanára do bázy cibuľky ako vlasová papila, prináša cievou výživu pre vlas - spodnú časť vlasovej cibuľky tvorí zárodkový okrsok, jeho bunky intenzívne protiferujú, novovzniknuté bunky sú tlačené smerom hore – postupne rohovatejú - na vonkajšiu stranu väzivovej pošvy nalieha hladký sval – v mieste tohto svalu je prítomná mazová žľaza, pri jeho kontrakcii sa maz vylučuje do koncovej časti chlpového vačku → tu taktiež ústi potná žľaza - centrálnu časť vlasu tvorí dreň tvorená z niekoľkých radov buniek, no môže aj chýbať (jemné chlpy a vlasy), naopak mohutná je kôra → bunky sú usporiadané vo forme rúročiek - povrch vlasu/chlpu tvorí epidermikua – pozostáva z odumretých buniek, uložených ako škridlice

Pozri aj

Krycí epitel

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krycia sústava

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+'''Krycia sústava''' je tvorená [[Orgán (anatómia)|orgánmi]], ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
-{{Na úpravu}}
+* [[koža]]
-'''Krycia sústava''' je tvorená orgánmi, ktoré pokrývajú celý povrch organizmu. Pomáha regulovať [[teplota|teplotu]] tela, chráni ho, vylučuje niektoré odpadové látky [[metabolizmus|metabolizmu]], zúčastňuje sa na tvorbe [[vitamín D|vitamínu D]], zaznamenáva niektoré zmeny vonkajšieho prostredia – najmä teplotu a [[tlak]]. U človeka je tvorená nasledujúcimi orgánmi:
+* [[vlas|vlasy]] a [[ochlpenie]]
-* [[koža]],
+* [[necht|nechty]]
-* [[vlas]] a [[ochlpenie]],
-* [[necht]],
+* [[potné žľazy]]
-* [[potné žľazy]],
+* [[mazové žľazy]]
-* [[mazové žľazy]].
-== Krycia sústava ==
+== Fylogenéza krycej sústavy ==
-- zabezpečuje oddelenie tkanív od okolia, taktiež vykonáva registráciu zmien v okolí zmyslových buniek
-- udržiava telesnú teplotu
+*''mikroorganizmy'' – majú ju tvorenú [[Bunková stena|bunkovou stenou]], [[Cytoplazmatická membrána|plazmalemou]], prípadne schránkou
-=== Fylogenéza krycej sústavy ===
+* ''bezstavovce'' – majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – [[Hypoderma|hypodermy]], ktorá produkuje [[Kutikula|kutikulu]]. Jej podstatou je bielkovina – [[kutikulín]], okrem toho je tu prítomný [[chitín]]
-* ''prvoky'' – majú ju tvorenú plazmolémou, prípadne schránkou
+* ''červy'' – na pokožke je [[riasinkový epitel]], ktorý prispieva k pohybu
-* ''bezstavovce'' – majú ju v podobe jednovrstvovej pokožky – hypodermy, ktorá produkuje kutikulu, jej podstatou je bielkovina – kutikulín, okrem toho je tu prítomný chitín
+* ''stavovce'' – povrch tvorí koža – cutis, tu tvoria tri vrstvy: [[Pokožka (anatómia)|pokožka]], [[zamša]] a [[podkožie]]
-* ''červy'' – na pokožke riasinkový epitel, ktorý prispieva k pohybu
-* ''stavovce'' – povrch tvorí koža – cutis, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie
 === Pokožka – epidermis ===
+Je tvorená viacvrstvovým rohovatejúcim epitelom. Má dve hlavné vrstvy: zárodkovú vrstvu ({{lat|stratum germinativum}}) a rohovitú/rohovú/zrohovatenú vrstvu ({{lat|stratum corneum}}). Zo zárodkovej vrstvy bunky postupne putujú na povrch, rohovatejú, odumierajú a odlupujú sa vo forme kožného prachu alebo lupín (stratum disjunctum).
-- je tvorená zvrstveným viacradým rohovujúcim epitelom
-- najspodnejšiu časť tvorí stratum germinativum, ktorá je tvorená zo stratum basale, stratum spinosum, najintenzívnejšie sa delia bunky v stratum basale – 1 vrstva kubických buniek
+Obsahuje [[Pigmentová bunka|melanocyty]], ktoré sú najmä v stratum basale. Obsahujú [[melanín]]; pigment, ktorý vzniká oxidáciou tyrozínu a ktorý je organizovaný do membránových útvarov – metanozómov. Melanínové zrnká dávajú zafarbenie telám živočíchov a rozdiely vo farbe medzi rasami súvisia s rozmiestnením melanínových zrniek v melanocytoch- u tmavšej pokožky sú rozptýlené, u svetlej sú sústredené.
-- vyššie vrstvy sú stratum granulosum – proces rohovatenia → stratum lucidum zo sploštených buniek vo viacerých vrstvách
-rohovatenie :
-- so stárnutím bunky v nej pribúdajú filamenty (vaky)
-- organely sú postupne rozkladané lyzozómami
-- zrohovatené bunky sa tlačia k povrchu, odumierajú, sú čoraz plochšie a vytvárajú stratum corneum → 15 – 20 vrstiev zrohovatených buniek
-- plazmatická membrána je priepustná, zhrubnutá, stráca svoje pôvodné vlastnosti
-- do medzibunkových priestorov sa dostáva voda
-- bunky sa postupne odlupujú vo forme kožného prachu alebo lupín – stratum disjunctum
 === Zamša – dermis ===
-- hranicu epidermis a dermis tvorí stratum basale
+Hranicu pokožky a zamše tvorí stratum basale.
-- je najhrubšia časť kože, ide o spojivové tkanivo, má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek
-- najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare → výbežky, ktorými sa zamša zanára do epidermis = táto vrstva je tvorená riedkym kolagénovým väzivom, sú tu rozvetvenia kapilár – výživa epidermis (epidermis neobsahuje cievy)
+Zamša je najhrubšia časť kože; ide o spojivové tkanivo, ktoré má veľa elastických fibríl a bunkových zložiek. Najvrchnejšiu vrstvu tvorí stratum papilare vo forme výbežkov, ktorými sa zamša zanára do pokožky. Táto vrstva je tvorená riedkym [[Kolagénne väzivo|kolagénovým väzivom]]; sú tu rozvetvenia kapilár vyživujúcich pokožku (tá neobsahuje cievy) a zakončenia [[Hmatové teliesko|hmatových teliesok]] a receptorov tepelných zmien. Hlbšia vrstva (stratum reticulare) je tvorená zväzkami hrubších kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú sieť; dáva elastické vlastnosti koži.
-- v papilárnej vrstve sú zakončenia hmatových teliesok a receptorov tepelných zmien
+V zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce) a hlienové žľazy (obojživelníky).
-- táto vrstva obsahuje hodne kolagénových a elastických vlákien
-- hlbšia vrstva stratum retikulare je tvorená zväzkami hrubších kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú sieť, táto časť dáva elastické vlastnosti koži
-- v zamši sa nachádzajú mazové žľazy (cicavce a vtáky), potné žľazy (cicavce), hlienové žľazy (obojživelníky)
 === Podkožie – subcutis ===
+Je tvorené riedkym väzivom z tukových buniek, ktoré umožňuje tvorbu záhybov a posun kože voči podkladu.
-- riedke väzivo z tukových buniek
-- umožňuje tvorbu záhybov – posun kože voči podkladu
+{{Na úpravu}}
-=== Melanocyty ===
-- pigmentové bunky kože
-- sú najmä v stratum basale, ich počet ubúda smerom do vyšších vrstiev do stratum germinativum
-- obsahujú pigment – melanín, ktorý vzniká oxidáciou tyrozínu
-- melanín je organizovaný do membránových útvarov – metanozómov
-- melanínové zrnká dávajú zafarbenie telám živočíchov
-- rozdiely vo farbe medzi rasami súvisia s rozmiestnením melanínových zrniek v melanocytoch
-- u tmavšej pokožky sú rozptýlené, u svetlej sú sústredené
-- v procese pigmentácie sa melanozómy zmnožujú a rozptylujú
 === Kožné deriváty ===