Stolica (územie): Rozdiel medzi revíziami
d referencie|refs= |
|||
| Riadok 29: | Riadok 29: | ||
| isbn = 80-10-00872-9 |
| isbn = 80-10-00872-9 |
||
| počet strán = 381 |
| počet strán = 381 |
||
| strany = |
| strany = 329–330 |
||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
| Riadok 35: | Riadok 35: | ||
| titul = Encyklopédia Slovenska |
| titul = Encyklopédia Slovenska |
||
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska |
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska |
||
| zväzok = V R-Š |
| zväzok = V R{{--}}Š |
||
| vydanie = 1 |
| vydanie = 1 |
||
| miesto = Bratislava |
| miesto = Bratislava |
||
| Riadok 41: | Riadok 41: | ||
| rok = 1981 |
| rok = 1981 |
||
| počet strán = 792 |
| počet strán = 792 |
||
| strany = |
| strany = 604–605 |
||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
<ref name="DS_1">{{Citácia knihy |
<ref name="DS_1">{{Citácia knihy |
||
| ⚫ | |||
| priezvisko = Cambel |
|||
| ⚫ | |||
| meno = Samuel |
|||
| zväzok = I : (do roku 1526) |
|||
| ⚫ | |||
| spoluautori = ed. |
|||
| ⚫ | |||
| vydanie text = Vyd. 1. |
| vydanie text = Vyd. 1. |
||
| miesto = Bratislava |
| miesto = Bratislava |
||
| Riadok 55: | Riadok 53: | ||
| rok = 1986 |
| rok = 1986 |
||
| počet strán = 534 |
| počet strán = 534 |
||
| strany = |
| strany = 347–348 |
||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
Verzia z 06:29, 14. august 2019
Stolica je bežný slovenský názov administratívnych jednotiek Uhorska od novoveku až do zániku Uhorska v roku 1918 a potom aj krátko v Česko-Slovensku do konca roka 1922. V slovenskej historiografii sa pojem technicky používa len ako označenie pre druhú fázu administratívnych jednotiek v Uhorsku, ktorá trvala od 13./14. storočia do roku 1849.
Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy[1], na rozdiel od komitátov, ktoré boli kráľovskými jednotkami[2] a na rozdiel od žúp, ktoré boli štátnymi jednotkami. Na čele stolice bol župan (od 15. storočia hlavný župan) a podžupan.
História
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a (kráľovské) komitáty sa postupne zmenili na (šľachtické) stolice, v ktorých kráľom menovaný hodnostári už mali len symbolickú moc, skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Na prelome 14. a 15. storočia už bolo v Uhorsku asi 70 stolíc.[1]
Ako nové napríklad vznikli počas 14. storočia Turčianska, Liptovká a Oravská stolica, ktoré boli vyčlenené z pôvodného (územne značne rozsiahleho) Zvolenského komitátu.[3]
Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal v každej župe inak rýchlo, prvé stolice vznikli v 13. storočí.[4]
Okrem stolíc existovali v Uhorsku aj určité mestá či provincie, ktoré mali špeciálne postavenie. Pozri napr. Historické župy na Slovensku.
V Uhorsku sa postupne počas 15. storočia počet stolíc ustálil a s malými zmenami pretrval až do roku 1918. Pri zániku Uhorska v roku 1918 tu existovalo 64 žúp.
Referencie
- ↑ a b STOLICA. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 329–330.
- ↑ stolica. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 604–605.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 347–348.
- ↑ ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 14.